Čo sa píše o veternej energii?

Veterná energia sa čoraz častejšie objavuje v médiách aj verejnej diskusii – a spolu s ňou pribúdajú otázky, obavy aj rôzne interpretácie dát.

V tejto sekcii sa pozeráme na konkrétne tvrdenia o veternej energii a porovnávame ich s tým, čo hovoria dostupné dáta, vedecké štúdie a odborné analýzy.

Rozumieme, že pri témach, ktoré ovplyvňujú miestne komunity a krajinu, ľudia hľadajú spoľahlivé informácie. Aj preto sa snažíme prinášať vecný kontext, zrozumiteľné vysvetlenia a overiteľné zdroje – aby si každý mohol vytvoriť informovaný názor.

Ako rozpoznať dezinformácie o veternej energii

Veterná energia vzbudzuje na Slovensku otázky – a niekedy aj obavy.

Strata hodnoty nehnuteľnosti

Zdroj informácie: https://www.zapravdu.sk/clanky/11-duvodu,-proc-by-mel-mit-vetrnik-za-barakem-uplne-kazdy

Strata hodnoty nehnuteľnosti  

Hodnota nehnuteľnosti vystrelí do stratosféry. Makléri budú inzerovať nový luxus. Barák s výhľadom na veterník. O tri mesiace neskôr ti povedia, že trh sa síce trochu zmenil, ale to už ti nebude vadiť, pretože budeš bývať v paneláku v prenajatej garsónke o 40 km ďalej. 

Je toto efektívna komunikácia? 

Pozrime sa na to:  

Ako spoznať, či komunikácia nie je manipulácia? 

Skôr než sa pozrieme na fakty, rozoberme si túto správu. Text využíva tri hlavné zložky: 

  1. Extrémne preháňanie: Používanie slov ako „stratosféra“ či „luxus“ vytvára nereálne očakávania, ktoré sú vzápätí zrazené krutým obrazom „sociálneho úpadku“.
  2. Apel na strach: Príbeh o strate domova a sťahovaní sa do garsónky o 40 km ďalej mieri priamo na vaše emócie, aby obišiel racionálne uvažovanie.
  3. Absencia dôkazov: Všimnite si, že text neponúka žiadne dáta – iba dramatický scenár osobného zlyhania. 

A čo je realita?  

Fakty o cenách nehnuteľností pri veterných parkoch 

  • Absencia plošného znehodnotenia: Rozsiahle štúdie (napr. Brunner et al., 2024, analýza 300 miliónov predajov) potvrdzujú, že neexistuje žiadny dôkaz o plošnom alebo dramatickom prepade cien nehnuteľností v dôsledku výstavby veterných parkov. 
  • Štatistická nevýznamnosť: Väčšina analýz, ktoré berú do úvahy faktory ako stav domu či lokalitu, ukazuje, že prítomnosť turbín nemá štatisticky významný vplyv na trh. 
  • Kritická vzdialenosť 1,5 km: Prípadný negatívny vplyv je koncentrovaný len v tesnej blízkosti turbín. Do vzdialenosti 1,5 km bol v niektorých prípadoch nameraný priemerný pokles o 1,2 %. Za touto hranicou sa vplyv úplne vytráca a je nemerateľný. 
  • Vplyv veľkosti parku: Menšie veterné parky (do 20 turbín) nemajú podľa dát žiadny merateľný vplyv na ceny okolitých domov. Negatívna odchýlka sa mierne zvyšuje len pri masívnych projektoch s priamym výhľadom na veľký počet turbín. 
  • Fenomén adaptácie (5 – 7 rokov): Ak po oznámení projektu dôjde k miernemu kolísaniu cien z dôvodu neistoty, trh sa podľa štúdií plne stabilizuje v priebehu 5 až 7 rokov od spustenia prevádzky. 
  • Vizuálny faktor: Ani pri domoch s extrémnym výhľadom na turbíny sa nepreukázal systematický pokles ceny. Kupujúci si na vizuálnu zmenu v krajine rýchlo zvyknú, čo potvrdzujú dáta o predajoch v priebehu času. 
  • Tradičné faktory sú dominantné: Rozhodujúcim faktorom ceny zostáva technický stav nehnuteľnosti, lokalita a občianska vybavenosť. Napríklad blízkosť k vode zvyšuje cenu o 33 – 35 %, čo je vplyv, ktorý násobne prevyšuje akékoľvek teoretické výkyvy spôsobené turbínami. 
  • Zlepšenie infraštruktúry obce: Daňové príjmy z veterných parkov umožňujú obciam investovať do ciest, škôl a služieb. Tieto investície dlhodobo zvyšujú atraktivitu lokality, čo má pozitívny vplyv na trhovú hodnotu bývania v danom regióne. 
  • Samočistiaci trh: Realitný trh prirodzene priťahuje kupujúcich, ktorým čistá energia neprekáža alebo ju vnímajú pozitívne. Tento mechanizmus zabezpečuje trvalý dopyt a chráni majiteľov pred stratou hodnoty majetku. 
  • Realita (príklad Dánska): Developer je povinný nahradiť pokles hodnoty nehnuteľnosti, ak ho spôsobí výstavba (napr. veterných turbín). Nárok na kompenzáciu vzniká, ak pokles presiahne 1 % hodnoty nehnuteľnosti. O výške kompenzácie rozhoduje nezávislá odborná komisia (taksationsmyndighed) na základe individuálneho posúdenia. V niektorých prípadoch má vlastník dokonca právo požiadať developera o odkúpenie nehnuteľnosti. 

 Vedecký konsenzus založený na dátach z USA, Kanady a Európy potvrdzuje, že veterné parky nie sú hrozbou pre hodnotu nehnuteľností. Akékoľvek tvrdenia o masívnom prepade cien sú v priamom rozpore s realitnou praxou zdokumentovanou v odborných štúdiách. 

Zdroje:  

Brunner, E. J., Hoen, B., Rand, J., & Schwegman, D. (2024). Commercial wind turbines and residential home values: New evidence from the universe of land-based wind projects in the United States. Energy Policy, 185, Article 113837. https://doi.org/10.1016/j.enpol.2023.113837 

Dong, L., Gaur, V., & Lang, C. (2023). Property value impacts of onshore wind energy in New England: The importance of spatial heterogeneity and temporal dynamics. Energy Policy, 180, Article 113809. https://doi.org/10.1016/j.enpol.2023.113809 

Lang, C., Opal, A., & Siler, G. (2014). The effect of wind turbines on property values in Rhode Island. Energy Economics, 44, 469–479. https://doi.org/10.1016/j.eneco.2014.05.002 

OZE. (n.d.). Otázky a odpovede. Otázky a odpovede 

Sekcia plánu obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. Plán obnovy a odolnosti SR. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Zdroj informácie: https://www.zapravdu.sk/clanky/11-duvodu,-proc-by-mel-mit-vetrnik-za-barakem-uplne-kazdy

Úmrtnosť vtákov spôsobená veternými parkami 

Vtáky dostanú adrenalínový tréning. Namiesto nudného kŕmidla im dáš skutočný survival kurz. Tí, čo prežijú, budú silnejší. Darwin by bol pyšný, Greta by ti poslala lajk. A zvieratá, čo nemajú krídla sa konečne pravidelne nažerú. A nezabudni, vták nie je človek. 

Je toto efektívna komunikácia? 

Pozrime sa na to:  

Ako spoznať, či komunikácia nie je manipulácia? 

Skôr než sa pozrieme na fakty, rozoberme si túto správu. Text využíva tri hlavné zložky: 

  1. Ironizácia a zľahčovanie: Text využíva sarkazmus a expresívne formulácie („adrenalinový tréning“, „Darwin by bol pyšný“), čím trivializuje environmentálny problém a oslabuje jeho vecnú interpretáciu. 
     
  2. Zavádzajúca logika: Argument implicitne prirovnáva úhyn vtákov k mechanizmom prirodzeného výberu. Toto prirovnanie je nepresné, keďže úhyn spôsobený technickou infraštruktúrou nepredstavuje evolučný proces, ale špecifický typ antropogénnej mortality, ktorý je predmetom regulácie a zmierňujúcich opatrení.
  3. Absencia dôkazov: Tvrdenia nie sú podložené empirickými dátami ani relevantnými zdrojmi. Text pracuje s rétorickými prvkami namiesto overiteľných informácií. 

A čo je realita?  

Fakty o vtákoch a veterných parkoch 

  • Existencia rizika: Veterné turbíny môžu za určitých okolností viesť k úhynom vtákov v dôsledku kolízií. Riziko je vyššie najmä v blízkosti migračných koridorov, hniezdisk, oblastí s výskytom kŕdľov alebo v špecifických biotopoch citlivých druhov. 
  • Relatívne nízky dopad: V porovnaní s inými zdrojmi energie majú veterné elektrárne nižší dopad na populácie vtákov. Počet úmrtí na 1 GWh vyrobenej elektriny je približne: veterné elektrárne 0,3, jadrové 0,4 a fosílne palivá až 5,2. Veterná energia tak patrí medzi najmenej škodlivé zdroje z hľadiska vtáctva. 
  • Porovnanie s inými hrozbami: Podľa U.S. Fish and Wildlife Service každoročne zahynie viac ako 600 miliónov vtákov nárazom do sklenených budov, zatiaľ čo veterné turbíny spôsobujú približne 200 000 úmrtí ročne. Ide o veľmi malý podiel celkových strát spôsobených ľudskou činnosťou. 
  • Citlivosť druhov: Veterné turbíny môžu viac zasiahnuť zriedkavé a dlhoveké druhy s nízkou reprodukčnou schopnosťou. Medzi citlivé druhy v strednej Európe patria napríklad orol skalný, sokol rároh, orliak morský, bocian biely či drop fúzatý. Najviac ohrozené sú druhy s veľkou hmotnosťou, pomalým letom a slabšou manévrovateľnosťou. 
  • Vplyv lokality: Riziko kolízií je silne závislé od umiestnenia veterného parku. Nevhodne zvolené lokality (napr. migračné trasy alebo významné biotopy) môžu zvýšiť negatívny dopad, zatiaľ čo správne plánovanie ho dokáže výrazne minimalizovať. 
  • Moderný dizajn a technológie: Technologický vývoj viedol k vyšším turbínam a väčším rozostupom medzi nimi, čo uľahčuje vtákom prelet a znižuje pravdepodobnosť kolízií. Účinnosť týchto opatrení závisí od konkrétnych podmienok a kvality implementácie. 
  • Preventívne opatrenia: Používajú sa rôzne nástroje na zníženie rizika – vizuálne a akustické odpudzovače, špeciálne osvetlenie alebo úpravy prevádzky turbín. V niektorých prípadoch dochádza aj k dočasnému odstaveniu turbín počas migrácie alebo zvýšeného výskytu vtáctva. 
  • Monitoring a regulácia: Každý projekt veterného parku prechádza detailným ornitologickým posudzovaním pred výstavbou, počas nej aj po uvedení do prevádzky. Tento proces umožňuje identifikovať riziká a prijať opatrenia na ich minimalizáciu. 

Výskum z Európy aj sveta ukazuje, že hoci veterné turbíny predstavujú určité riziko, ich celkový dopad na populácie vtákov je v porovnaní s inými ľudskými aktivitami nízky a pri správnom plánovaní zvládnuteľný.  

Zdroje:  

Enviroportál. (n.d.). Veterné elektrárne nemusia byť pre vtáky hrozbou. https://www.enviroportal.sk/clanok/veterne-elektrarne-nemusia-byt-pre-vtaky-hrozbou 

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/  

Sovacool, B. K. (2013, január). The avian benefits of wind energy: A 2009 update. Renewable Energy. https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0960148112000857 

Statista. (2017). Wind turbines are not killing fields for birds. https://www.statista.com/chart/15195/wind-turbines-are-not-killing-fields-for-birds/  

Marques, A. T. a kol. (2014). Understanding bird collisions at wind farms: an updated review. Biological Conservation, 179, 40–52. https://doi.org/10.1016/j.biocon.2014.08.017 

Thaxter, C. B. a kol. (2017). Bird and bat species‘ global vulnerability to collision mortality at wind farms revealed through a trait-based assessment. Proceedings of the Royal Society B, 284(1862), 20170829. https://doi.org/10.1098/rspb.2017.0829 

Drewitt, A. L., & Langston, R. H. W. (2008). Collision effects of wind-power generators and other obstacles on birds. Annals of the New York Academy of Sciences, 1134, 233–266. https://doi.org/10.1196/annals.1439.015 

Carrete, M. a kol. (2009). Large scale risk-assessment of wind-farms on population viability of a globally endangered long-lived raptor. Biological Conservation, 142(12), 2954–2961. https://doi.org/10.1016/j.biocon.2013.10.017 

Everaert, J., & Stienen, E. W. M. (2007). Impact of wind turbines on birds in Zeebrugge (Belgium): significant effect on breeding tern colony due to collisions. Biodiversity and Conservation, 16, 3345–3359. https://doi.org/10.1007/s10531-006-9082-1

Zdroj informácie: https://www.zapravdu.sk/clanky/podvod-s-nazvom-veterny-park-(kratke-zhrnutie)

“Slovensko má jednu z NAJČISTEJŠÍCH výrob elektriny vo SVETE. Navyše už viac ako 30 rokov máme stabilne jej NADPRODUKCIU – sme je vývozcom. K tomu sa začína plánovanie výstavby ďalšej jadrovej elektrárne. NAČO TEDA POTREBUJEME VIAC ELEKTRINY? Pre nás to určite nie je! Sú to klamstvá, manipulácie, šírené strachy a vymyslené kvóty pre firmy, za účelom zmeny charakteru krajiny a možnosti života človeka v nej. Je to ten najhorší MOR – VETERNÝ MOR, ktorý sa chystá zamoriť našu krajinu. Ak to máme ustáť, musíme sa zobudiť a prestať veriť týmto klamstvám a manipuláciám.” 

Je toto efektívna komunikácia?  

Pozrime sa na to:   

Ako spoznať, či komunikácia nie je manipulácia?  

Skôr než sa pozrieme na fakty, rozoberme si túto správu. Text využíva najmä nasledovné zložky:  

  1. Hra na emócie: Text je postavený na strachu (“zamoriť našu krajinu”) a urgentnosti situácie (“musíme sa zobudiť”). 

     

  2. Manipulácia kontextu: Text využíva tvrdenia založené na pravde, ktoré však nie sú zavedené do širšieho kontextu – ak máme dostatok čistej energie, veterná energia musí byť podvod. Informácie sú tak využité na vyvodenie zavádzajúcich záverov. 

     

  3. Absencia dôkazov: K informáciám nie sú uvedené žiadne dáta, či zdroje. 

     

  4. Polarizácia: Text využíva extrémy názorov na rozdelenie skupín, v ktorých veterná energia pre “nás” určite nie je, ale je pre “nich”, ktorí klamú a manipulujú. 

Aké je súčasné poznanie?   

Čistá energia na Slovensku 

  • Slovensko skutočne produkuje čistú energiu:  Najmä vďaka jadru, ktoré predstavuje približne 62% podiel vo výrobe elektriny, patrí Slovensko v EÚ medzi krajiny s nižšou emisnou intenzitou výroby elektriny. V celosvetovom meradle je Slovensko na 95. priečke. 
  • Podiel obnoviteľných zdrojov: Podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe na Slovensku dosiahol v roku 2023 úroveň 24,2 %. Cieľ pre rok 2030 pre podiel elektriny vyrobenej z OZE je stanovený na 27,3 %, v snahe zosúladenia s cieľmi EÚ. 
  • Ciele v oblasti veternej energie: Obnoviteľné zdroje energie majú na Slovensku podľa Integrovaného národného energetického a klimatického plánu (INECP) postupne nahrádzať zdroje z fosílnych palív, pričom pre veternú energiu stanovuje cieľ dosiahnuť 500 MW inštalovaného výkonu do roku 2030. 

Výroba a spotreba elektriny na Slovensku 

  • Prognózy dovozu a vývozu energie: Slovensko očakáva, že do roku 2030 bude vyvážať elektrinu vo výške 5–10 % domácej spotreby, najmä vďaka spusteniu 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne v Mochovciach. 
  • Vysoký nárast spotreby do budúcnosti: Udržanie schopnosti vývozu energie je však do budúcnosti výzvou. Spotreba elektriny na Slovensku by sa mala do roku 2050 takmer zdvojnásobiť (z necelých 25 TWh v roku 2024 na viac ako 45 TWh) v dôsledku elektrifikácie dopravy, priemyslu a vykurovania 
  • Výstavba nového jadrového zdroja: S výstavbou novej jadrovej elektrárne sa aktuálne počíta až okolo roku 2045. Náklady na takúto elektráreň sa odhadujú na viac ako 9,6 mld. €. 

Skutočnosť, že Slovensko dnes vyrába čistú elektrinu neznamená, že ďalší rozvoj obnoviteľných zdrojov je zbytočný. Práve naopak, rastúca spotreba elektriny a ciele v dekarbonizácii budú vyžadovať kombináciu viacerých zdrojov, vrátane obnoviteľných. Veterná energia je tak jednou z možností, ako doplniť energetický mix. 

Zdroje:   

European Environment Agency. (2025). Greenhouse gas emission intensity of electricity generation, country level. European Environment Agency. https://www.eea.europa.eu/en/analysis/indicators/greenhouse-gas-emission-intensity-of-1/greenhouse-gas-emission-intensity-of-electricity-generation  

European Parliament. (2025). Spotting disinformation: Six tactics used to fool us. European Parliament. https://www.europarl.europa.eu/topics/en/article/20250227STO27081/spotting-disinformation-six-tactics-used-to-fool-us  

Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA). (b.d.). Obnoviteľné zdroje v roku 2023 pokryli takmer štvrtinu slovenskej spotreby elektriny, ich podiel bude zrejme narastať. Inštitút pre stratégie a analýzy. https://isa.gov.sk/2025/03/21/oze/  

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. (2019). Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030. https://www.economy.gov.sk/uploads/files/IjkPMQAc.pdf  

Our World in Data. (b.d) Lifecycle carbon intensity of electricity. Our World in Data. https://ourworldindata.org/grapher/carbon-intensity-electricity  

Útvar hodnoty za peniaze (2024). Odhadovaný vývoj spotreby elektriny na Slovensku. https://www.facebook.com/photo.php?fbid=1036448265192950&id=100064833575723&set=a.218585613645890  

Zdroj informácie: https://www.zapravdu.sk/clanky/vplyv-wake-efektu-turbin-na-zivotne-prostredie-veterne-parky-peticia-veterny-park-green-deal

Nezabúdajme, že naše poľnohospodárstvo je citlivé na mikroklimatické podmienky, ako sú teplota, vlhkosť a prúdenie vzduchu, ktoré priamo ovplyvňujú kvalitu a výnos úrody. Zmeny týchto parametrov spôsobené wake efektom (najmä pri turbínach vyšších ako 200 metrov) môžu nepriaznivo ovplyvniť rast a vývoj rastlín. Zvýšená turbulencia môže napríklad viesť k rýchlejšiemu odparovaniu vlhkosti z pôdy, čo v suchších oblastiach predstavuje riziko stresu pre vegetáciu. 

Je toto efektívna komunikácia? 

Pozrime sa na to:  

Ako spoznať, či komunikácia nie je manipulácia? 

Skôr než sa pozrieme na fakty, rozoberme si túto správu. Text využíva tri hlavné zložky: 

  1. Extrémne zveličovanie: Používanie dramatických tvrdení vytvára skreslený obraz, ktorý nezodpovedá realite meraní.

     

  2. Apel na strach: Predstava kolapsu poľnohospodárstva a extrémnych teplôt cieli na emócie, nie na racionálne vyhodnotenie dát.

     

  3. Absencia kontextu a dôkazov: Chýbajú konkrétne čísla, porovnania a vysvetlenie, že ide o lokálne a veľmi mierne efekty. 

A čo je realita?  

Fakty o cenách nehnuteľností pri veterných parkoch 

  • Jemné, lokálne zmeny teploty: 
    Merania ukazujú, že veterné farmy môžu mierne ovplyvniť teplotu – napríklad v noci dochádza k zvýšeniu približne o 0,18 °C. Ide o veľmi malý efekt, ktorý rýchlo slabne so vzdialenosťou od turbín. 
  • Mechanizmus miešania vzduchu: 
    Turbíny zvyšujú vertikálne miešanie vzduchu – teplejší vzduch z vyšších vrstiev sa dostáva nižšie a chladnejší naopak stúpa. Tento efekt je najvýraznejší v noci a v lete. 
  • Rozdiely medzi dňom a nocou: 
  • V noci: mierne oteplenie pri povrchu 
  • Cez deň: niekedy mierne ochladenie 
    Tieto rozdiely sú malé a majú lokálny charakter (stovky metrov až kilometre). 
  • Závislosť od typu krajiny: 
    Satelitné dáta z USA a Číny ukazujú, že účinky sa líšia podľa podmienok: 
  • Na trávnatých plochách sa častejšie pozoruje mierne oteplenie 
  • Na intenzívne zavlažovaných poliach môže cez deň dôjsť k ochladeniu (napr. až −0,34 °C v Číne) 
    Rozdiely súvisia s vlhkosťou pôdy a evapotranspiráciou. 
  • Sezónnosť efektov: 
    Najvýraznejšie zmeny sa objavujú v lete, keď môže lokálne dôjsť k otepleniu približne do 0,5 °C a miernemu poklesu zrážok (okolo 2,6 %). V ostatných ročných obdobiach je efekt zanedbateľný. 
  • Vplyv na pôdu a ekosystémy: 
    Zmeny mikroklímy môžu ovplyvniť pôdne procesy, napríklad ukladanie uhlíka, no ide o jemné a lokálne efekty, nie o dramatické zmeny krajiny 
  • Dopad na poľnohospodárstvo: 
    Analýzy z USA ukazujú, že zvýšenie veternej kapacity o 100 MW v jednom okrese viedlo k nárastu úrody kukurice približne o 1 %, menšiemu pozitívnemu efektu pri sóji a sene, pričom pri pšenici sa nepreukázal žiadny vplyv. Tento efekt predstavuje približne 5 dolárov na MWh, čo v celkovom meradle znamená stovky miliónov dolárov ročne. Vysvetľuje sa to tým, že turbíny zlepšujú premiešavanie vzduchu, čím podporujú rovnomernejšiu distribúciu vlhkosti, CO₂ a teploty, a tým vytvárajú priaznivejšie podmienky pre rast niektorých plodín. 

Veterné elektrárne môžu spôsobiť mierne zmeny pohybu vzduchu v bezprostrednom okolí, no ich vplyv na teplotu je zanedbateľný a nepredstavuje ekologické riziko. Naopak – na rozdiel od uhlia, plynu či ropy neprodukujú skleníkové plyny, ktoré spôsobujú reálnu a nezvratnú zmenu klímy.  

Zdroje: 

Armstrong, A., Burton, R. R., Lee, S. E., Mobbs, S., Ostle, N., Smith, V., Waldron, S., & Whitaker, J. (2016).Ground-level climate at a peatland wind farm in Scotland is affected by wind turbine operation. Environmental Research Letters, 11(4), 044024. https://doi.org/10.1088/1748-9326/11/4/044024  

Baidya Roy, S., & Traiteur, J. J. (2010). Impacts of wind farms on surface air temperatures. Proceedings of the National Academy of Sciences, 107(42), 17899–17904. https://doi.org/10.1073/pnas.1000493107   

 Kaffine, D. T. (2019). Microclimate effects of wind farms on local crop yields. Journal of Environmental Economics and Management, 96, 159–173. https://doi.org/10.1016/j.jeem.2019.06.001  

Liu, N., Zhao, X., Zhang, X., Zhao, J., Wang, H., & Wu, D., et al. (2023). Remotely sensed evidence of the divergent climate impacts of wind farms on croplands and grasslands. Science of the Total Environment, 905, 167203. https://doi.org/10.1016/j.scitotenv.2023.167203  

Pryor, S. C., Barthelmie, R. J., & Shepherd, T. J. (2018). The influence of real-world wind turbine deployments on local to mesoscale climate. Journal of Geophysical Research: Atmospheres, 123(10), 5804–5826. https://doi.org/10.1029/2017JD028114  

Rajewski, D. A., Takle, E. S., Lundquist, J. K., Oncley, S., Prueger, J. H., Horst, T. W., Rhodes, M. E., Pfeiffer, R., Hatfield, J. L., Spoth, K. K., & Doorenbos, R. K. (2013). Crop Wind Energy Experiment (CWEX): Observations of surface-layer, boundary layer, and mesoscale interactions with a wind farm. Bulletin of the American Meteorological Society, 94(5), 655–672. https://doi.org/10.1175/BAMS-D-11-00240.1 

Wang, C., & Prinn, R. G. (2011). Potential climatic impacts and reliability of large-scale offshore wind farms. Environmental Research Letters, 6(2), 025101. https://doi.org/10.1088/1748-9326/6/2/025101  

Wu, S., & Archer, C. L. (2020). Near-ground effects of wind turbines: Observations and physical mechanisms. Monthly Weather Review. Advance online publication. https://doi.org/10.1175/MWR-D-20-0186.1 

Zdroj informácie: https://www.zapravdu.sk/clanky/podvod-s-nazvom-veterny-park-(kratke-zhrnutie)

“Veternú energiu nikto nepotrebuje. V elektrifikačnej sieti môže byť len toľko elektriny, koľko sa v tej sekunde spotrebuje.  Takže niečo ju musí vyrábať NONSTOP. Čo s elektrinou, ktorá tam zrazu príde, keď začne fúkať? Tá je tam totiž v tej chvíli NAVYŠE… A odkiaľ sa má zobrať elektrina, keď fúkať prestane? To vyrovnávanie je ďaleko drahšie, nákladnejšie, komplikovanejšie, ekologicky zaťažujúcejšie, ako nepatrný, občasný prínos jej výroby. Krajiny s vyšším podielom veternej elektriny majú výrazne vyššie ceny elektrickej energie, ako tie, ktoré nie sú odkázané na kolísavé a NESTABILNÉ vplyvy počasia…” 

Je toto efektívna komunikácia? 

Pozrime sa na to:   

Ako spoznať, či komunikácia nie je manipulácia?  

Skôr než sa pozrieme na fakty, rozoberme si túto správu. Text využíva najmä nasledovné zložky:  

  1. Hra na emócie: Text využíva dramatický jazyk, ktorý naznačuje neistotu, obavu z preťaženia elektrickej siete či nadbytočnosti využívania veternej energie. Má vzbudiť dojem, že veterné parky sú nadbytočné a nefunkčné a vyúsťuje do tvrdenia, že elektrina bude pre domácnosti drahšia.

     

     

  2. Polarizácia: V texte sa uvádza, že veternú energiu nikto nepotrebuje a naznačuje, že “tí, ktorí ju presadzujú” konajú v rozpore s tým, čo je pre obyvateľov naozaj potrebné.

     

     

  3. Podpora predchádzajúcich presvedčení: Oslovuje publikum ktoré nevníma veternú energiu pozitívne a utvrdzuje jeho postoje. Toto sa nazýva aj confirmation bias. 

A čo je realita?   

Stabilita elektrizačnej sústavy 

  • Rovnováha výroby a spotreby elektriny je pre fungovanie prenosovej a distribučnej sústavy naozaj potrebná. Musí sa vždy vyrobiť približne toľko elektriny, koľko sa práve spotrebuje, inak by sieť nefungovala správne. Stabilita výroby elektriny z veternej elektrárne závisí od počasia. Keď vietor fúka slabo, vyrobí sa menej elektriny a treba ju doplniť z iných zdrojov. 
  • Keď je elektriny z vetra priveľa ale ľudia ju málo používajú, treba to vyrovnať, aby sa sieť nepreťažila. 
  • Export elektrickej energie – Prebytočná energia sa pošle do iných krajín. 
  • Batériové úložiská – Elektrina sa môže uložiť do batérií a použiť neskôr, čo pomáha šetriť peniaze aj udržať stabilitu siete. 
  • Obmedzenie výkonu elektrární – Keď je elektriny veľa, niektoré elektrárne sa dočasne spomalia. 
  • Podporné služby, ktoré pomáhajú rýchlo dorovnať rozdiel medzi výrobou a spotrebou. 
  • SEPS navyšuje limity inštalovaného výkonu slovenskej elektrizačnej sústavy aby bolo možné pripojiť zdroje energie z vetra a slnka 
  • Náklady na prevádzku siete – Koľko to stojí, sa líši podľa krajiny. V Nemecku a Británii sa náklady zvýšili, keď začali viac využívať vietor a slnko. V Portugalsku boli náklady nižšie – okolo 2 €/MWh. Záleží na tom, ako dobre je sieť pripravená a prepojená s inými krajinami.  
  • Cena elektriny sa pod vplyvom zavádzania veterných elektrární a iných OZE vo všeobecnosti znižuje. 
  • Vyšší podiel OZE môže spôsobiť zvýšenie cien kvôli sieťovým poplatkom či nákladom na zmiernenie preťaženia siete. 
  • OZE však majú veľmi nízke náklady na výrobu elektriny, čím znižujú aj jej priemernú trhovú cenu. Vďaka vetru a slnku ľudia v Európe ušetrili počas energetickej krízy asi 100 miliárd €, pretože nahrádzali drahšie fosílne zdroje. 
  • Environmentálne dopady vyrovnávania – Keď sa namiesto uhlia či plynu používajú čistejšie zdroje, vzniká menej škodlivých emisií. 
  • Ak sa pri vyrovnávaní výroby a spotreby elektrickej energie využívajú fosílne zdroje, zvyšujú sa emisie CO₂, ktoré má v porovnaní veterná energia výrazne nižšie. Batérie dokážu pomáhať s vyrovnávaním bez toho, aby vypúšťali emisie. 
  • Batérie môžu nahradiť elektrinu z uhlia a plynu a znížiť našu závislosť od nich. V minulom roku bolo v prevádzke 46 batérií s inštalovaným výkonom 46,38 MW a SEPS očakáva, že do roku 2030 dosiahne približne 250 MW a do roku 2040 takmer 700 MW. 
  • Elektrina z fosílnych zdrojov je pre životné prostredie najviac zaťažujúca, zatiaľ čo vietor túto záťaž pomáha znižovať. Aj keď vietor občas potrebuje podporu z iných zdrojov, stále výrazne šetrí emisie. Ak je systém dobre nastavený, zachová sa približne 94 % z celkovej možnej úspory emisií. 

Výroba elektriny z vetra prináša vyššie nároky pre elektrizačnú sústavu, avšak dostupné technológie a podporné mechanizmy umožňujú tieto výkyvy zvládať. Rozvoj kvalitnej infraštruktúry, batériových úložísk, cezhraničných prepojení a podporných služieb pomáha k tomu, aby sa prínosy veternej elektriny prejavili ako v znižovaní emisií skleníkových plynov, tak v cenách elektriny.   

Zdroje:   

Cevik, S., & Ninomiya, K. (2022). Chasing the Sun and Catching the Wind: Energy Transition and Electricity Prices in Europe. IMF Working Paper. https://doi.org/10.5089/9798400224362.001  

Frade, P. M. S., Pereira, J. P., Santana, J. J. E., & Catalão, J. P. S. (2019). Wind balancing costs in a power system with high wind penetration – Evidence from Portugal. Energy Policy, 132, 702–713. https://doi.org/10.1016/j.enpol.2019.06.006 

Fripp, M. (2011). Greenhouse Gas Emissions from Operating Reserves Used to Backup Large-Scale Wind Power. Environmental Science & Technology, 45(21), 9405–9412. https://doi.org/10.1021/es200417b  

International Energy Agency. (2023). How much money are European consumers saving thanks to renewables? IEA. https://www.iea.org/reports/renewable-energy-market-update-june-2023/how-much-money-are-european-consumers-saving-thanks-to-renewables  

International Energy Agency. (2024). Energy Policy Review—Slovak Republic 2024. International Energy Agency. https://www.iea.org/reports/slovak-republic-2024 

IPCC, Edenhofer, O., Pichs-Madruga, R., Sokona, Y. (eds), et al. (2012). Renewable Energy Sources and Climate Change Mitigation — Special Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change. Cambridge University Press. https://www.ipcc.ch/report/renewable-energy-sources-and-climate-change-mitigation/  

Joos, M., & Staffell, I. (2018). Short-term integration costs of variable renewable energy: Wind curtailment and balancing in Britain and Germany. Renewable and Sustainable Energy Reviews, 86, 45–65. https://doi.org/10.1016/j.rser.2018.01.009  

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. (2025). Štúdia realizovateľnosti pre využitie elektrickej energie z výrobných zdrojov na území SR s ohľadom na komplexný hodnotový reťazec výroby, prepravy, zhodnocovania a ďalšieho využitia vodíka. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. https://www.economy.gov.sk/uploads/files/ZH88jdjQ.pdf?csrt=13925253586331640849 

Oosthuizen, A. M., Inglesi-Lotz, R., & Thopil, G. A. (2022). The relationship between renewable energy and retail electricity prices: Panel evidence from OECD countries. Energy, 238, 121790. https://doi.org/10.1016/j.energy.2021.121790  

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. (2025). Analýza vývoja zavádzania batériových úložísk na Slovensku a v okolitých krajinách (V4 + AT, DE, FR a IT), vrátane popisu stratégie nabíjania a ceny za služby úložiska. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. https://www.urso.gov.sk/data/att/b72/5210.8d338d.pdf 

Slovenská a elektrizačná a prenosová sústava. (2025a) Desaťročný plán rozvoja prenosovej sústavy na roky 2024 – 2033. SEPS. https://www.sepsas.sk/verejna-konzultacia/verejna-konzultacia-k-dokumentu-desatrocny-plan-rozvoja-prenosovej-sustavy-na-roky-2026-az-2035/ 

Slovenská elektrizačná prenosová sústava. (2025b). SEPS pristupuje k navýšeniu kapacity pre pripájanie nových a zvýšenie výkonu existujúcich zdrojov. Slovenská elektrizačná prenosová sústava. https://www.sepsas.sk/tlacove-spravy/seps-pristupuje-k-navyseniu-kapacity-pre-pripajanie-novych-a-zvysenie-vykonu-existujucich-zdrojov-2/

Zdroj informácie: https://www.zapravdu.sk/clanky/mainstream-propaguje-vetrniky-v-dobe,-kdy-jinde-zjistuji,-ze-jsou-neekonomicke-i-neekologicke

Je toto efektívna komunikácia?

Pozrime sa na to:

Ako spoznať, či komunikácia nie je manipulácia?

  1. Emočné nálepkovanie: Používanie výrazov ako „monštrá“, „zdevastovaná príroda“ či „zkorumpovaný mainstream“ vytvára silne negatívny obraz ešte predtým, než sú predstavené akékoľvek argumenty. Jazyk tu nahrádza fakty.
  2. Apel na strach: Tvrdenia o „závažných zdravotných problémoch“, „likvidácii prírody“ či „ekologickej katastrofe“ cielia priamo na emócie čitateľa, aby vyvolali obavy a odpor bez potreby racionálneho posúdenia. 
         
  3. Absencia dôkazov: Text opakovane tvrdí, že niečo je „jasne dokázané“ alebo „známe zo zahraničia“, no neuvádza žiadne konkrétne štúdie, dáta ani overiteľné zdroje.

A čo je realita?  

Fakty o cenách nehnuteľností pri veterných parkoch 

  • Väčšina turbíny sa už dnes recykluje (85 – 90 %): Oceľ, meď, hliník a betón sa recyklujú bežne v existujúcich priemysloch. Výzvou sú najmä lopatky z kompozitov, ktoré však tvoria len menšiu časť celkovej hmotnosti turbíny.  
  • Lopatky sa recyklujú – len iným spôsobom než plastová fľaša: Používajú sa tri hlavné technológie – mechanická (drvenie a využitie napr. v stavebníctve), termálna (pyrolýza, pri ktorej vznikajú palivá a vlákna) a chemická (solvolýza, ktorá umožňuje získať kvalitné materiály na opätovné použitie).  
  • Najekologickejšie metódy majú reálne pozitívny dopad: Analýzy životného cyklu ukazujú, že metódy ako solvolýza a pyrolýza patria medzi environmentálne najvýhodnejšie riešenia. Pri využití obnoviteľnej energie sa ich dopady môžu znížiť približne o 33 – 85 %.  
  • Skládkovanie sa postupne obmedzuje: V Európe sa od skládkovania kompozitného odpadu postupne upúšťa, čo vytvára tlak na rozvoj recyklácie a obehového hospodárstva.  
  • Nové turbíny sú navrhnuté ako recyklovateľné: Výrobcovia vyvíjajú nové typy materiálov a živíc, ktoré umožňujú lopatky rozobrať a znovu použiť, čím sa približujú k plnej recyklovateľnosti.  
  • Druhý život lopatiek: Okrem recyklácie sa lopatky využívajú aj priamo – napríklad ako mosty, protihlukové steny, architektonické prvky alebo mestský mobiliár.  
  • Cirkulárna ekonomika: Moderný prístup k veterným turbínam vychádza z princípov cirkulárnej ekonomiky – teda snahy udržať materiály čo najdlhšie v obehu, minimalizovať odpad a znovu využívať zdroje. Recyklácia, opätovné použitie aj vývoj nových materiálov sú súčasťou tohto modelu, ktorý postupne nahrádza starý lineárny systém „vyrobiť – použiť – vyhodiť“. 

Recyklácia veterných turbín nie je neexistujúca, ale dynamicky sa rozvíjajúca oblasť, kde technológie aj regulácie smerujú k čoraz udržateľnejším riešeniam. 

Zdroje:

Alavi, Z., Khalilpour, K., Florin, N., Hadigheh, A., & Hoadley, A. (2025). End-of-life wind turbine blade management across energy transition: A life cycle analysis. Resources, Conservation & Recycling, 213, 108008. https://doi.org/10.1016/j.resconrec.2024.108008  

Jensen, J. P., & Skelton, K. (2018). Wind turbine blade recycling: Experiences, challenges and possibilities in a circular economy. Renewable and Sustainable Energy Reviews, 97, 165–176. https://doi.org/10.1016/j.rser.2018.08.041 

Khalid, M. Y., Arif, Z. U., Hossain, M., & Umer, R. (2023). Recycling of wind turbine blades through modern recycling technologies: A road to zero waste. Renewable Energy Focus, 44, 373–389. https://doi.org/10.1016/j.ref.2023.02.001 

Manso-Morato, J., Hurtado-Alonso, N., Skaf, M., Revilla-Cuesta, V., & Ortega-López, V. (2025). Life cycle assessment of concrete with wind turbine blade waste: A real case study. Environmental Impact Assessment Review, 115, 107992. https://doi.org/10.1016/j.eiar.2025.107992 

Shen, Y., Apraku, S. E., & Zhu, Y. (2023). Recycling and recovery of fiber-reinforced polymer composites for end-of-life wind turbine blade management. Green Chemistry, 25, 9644–9658. https://doi.org/10.1039/d3gc03479h

“Napriek podpore z dotačných schém sú náklady na výrobu, inštaláciu, údržbu a prevádzku veterných elektrární vysoké. Každá turbína spotrebuje ročne viac 1300 litrov vysoko toxického oleja a mazív. Skúsenosti z krajín ako Švédsko a Nórsko ukazujú, že veterné parky uzavreli ako nerentabilné projekty, ktoré nedokázali zaplatiť z prevádzkovej výroby energie.” 

https://www.zapravdu.sk/o-nas-veterne-parky-peticia-veterny-park-green-deal  

Je toto správna komunikácia?  

Pozrime sa na to:   

Ako spoznať, či komunikácia nie je manipulácia?  

Skôr než sa pozrieme na fakty, rozoberme si túto správu. Text využíva najmä nasledovné zložky:  

  1. Absencia dôkazov: Text uvádza informácie, ktoré nie sú podložené dôkazmi – zdrojmi, z ktorých sú informácie čerpané.

     

  2. Selektívny výber informácií: Výber iba tých informácií, ktoré podporujú tvrdenie, pričom iný uhol pohľadu či celkový kontext situácie v Švédsku a Nórsku sa nezohľadňuje.

     

  3. Hra na emócie: Text rámcuje veterné elektrárne ako projekty, ktoré sa “nedokážu zaplatiť” a skrachujú. 

Aké je súčasné poznanie?   

Cena veterných elektrární 

  • Cena veterných elektrární sa počíta tak, že sa spočítajú všetky náklady na ich postavenie a prevádzku a vydelia sa tým, koľko elektriny vyrobia. Tak dostaneme cenu za jednu jednotku elektriny (€/MWh), ktorú vieme porovnať s inými zdrojmi. 
  • V roku 2024 bola táto cena veľmi nízka, približne 31 €/MWh. Podľa LAZARD sú obnoviteľné zdroje elektriny konkurencieschopné aj bez dotácií a často patria medzi najlacnejšie spôsoby výroby elektriny. Oproti roku 2010 klesla asi o 70 %. 
  • Takéto sú v súčasnosti odhady nákladov na veterné elektrárne: 
  • Výrobné a inštalačné náklady – Celkové náklady na inštaláciu zahŕňajú nákup a výrobu turbín, práce, infraštruktúru a pripojenie do siete. Pri pevninskom vetre bol globálny priemer v roku 2024 približne 958 €/kW a samotné turbíny tvoria asi 75 % týchto nákladov. 
  • Údržba a prevádzka – Samotná výroba elektriny nič nestojí, pretože vietor je zadarmo. Elektráreň však treba udržiavať – ročne to vychádza asi na 20 až 45 €/kW. Náklady vznikajú napríklad na servis, oleje či čerpadlá, pričom údržba tvorí približne 60 % prevádzkových výdavkov. 
  • V akej situácii sú Švédsko a Nórsko? 
  • Veterné a solárne elektrárne vyrábajú v škandinávskych krajinách také množstvo energie, že ceny elektriny sú nadmerne nízke a investície do vetra sa neoplatia. Prirovnávanie tejto situácie k situácii na Slovensku je neobjektívne. 
  • Keď veľa fúkalo naraz, všetci vyrábali elektrinu v rovnakom čase. Tým vzniklo jej prebytok a cena na trhu prudko klesla. Niekedy až tak, že bola dokonca záporná (výrobcovia platili, aby ju niekto zobral). 
  • Niektoré firmy mali dopredu podpísané zmluvy, kde museli dodávať elektrinu za pevne stanovenú cenu. Keď ju nevedeli vyrobiť (napr. keď nefúkal vietor), museli ju draho dokupovať na trhu, čo im spôsobovalo veľké straty. 
  • Náklady na stavbu a financovanie projektov rástli, takže nové parky sa stávali menej výhodnými. 

Veterná energia je dnes jeden z najlacnejších spôsobov, ako vyrábať elektrinu a jej cena naďalej klesá. Tvrdenia, že je vo všeobecnosti nevýhodná, často ukazujú len vybrané prípady a neberú do úvahy všetky okolnosti, napríklad ako sa líšia ceny elektriny, pravidlá alebo podmienky v jednotlivých krajinách. 

Zdroje:  

Baltic Wind. (2025). Swedish Wind Energy Sector Faces Investment Stagnation in Early 2025. Baltic Wind. https://balticwind.eu/swedish-wind-energy-sector-faces-investment-stagnation-in-early-2025/ 

Bernardi, J., Levy, V., Huang, Y., & Cato, J. (2025). Nuclear outpaced fourteen to one by wind and solar in Europe. Global Energy Monitor (GEM). https://globalenergymonitor.org/wp-content/uploads/2025/08/GEM-nuclear-brief-Sept-2025.pdf  

Dardour, S., Ayres, D., & Zamora, L. (2025). Renewable power generation costs in 2024. International Renewable Energy Agency. https://www.irena.org/-/media/Files/IRENA/Agency/Publication/2025/Jul/IRENA_TEC_RPGC_in_2024_2025.pdf 

Lazard. (2025). Levelized Cost of Energy +. June 2025. https://www.lazard.com/perspective/levelized-cost-of-energy-levelized-cost-of-storage-and-levelized-cost-of-hydrogen/ 

Milman, O. (2026). Blowin’ in the Wind: How Nordic Countries Made Electricity Free. Atmos. https://atmos.earth/climate-solutions/blowin-in-the-wind-how-nordic-countries-made-electricity-free/  

Morison, R., & Rocha, P. A. (2023). Orsted quits Norwegian offshore wind projects due to rising costs. World Oil. https://worldoil.com/news/2023/11/13/orsted-quits-norwegian-offshore-wind-projects-due-to-rising-costs/  

Puiu, T. (2026). Nordic countries built so much renewable energy they literally have to pay people to use it. ZME SCIENCE. https://www.zmescience.com/science/news-science/nordic-countries-built-so-much-renewable-energy-they-literally-have-to-pay-people-to-use-it/  

Ram, M., Child, M., Aghahosseini, A., Bogdanov, D., Lohrmann, A., & Breyer, C. (2018). A comparative analysis of electricity generation costs from renewable, fossil fuel and nuclear sources in G20 countries for the period 2015-2030. Journal of Cleaner Production, 199, 687–704. https://doi.org/10.1016/j.jclepro.2018.07.159  

Roser, M. (2020). Why did renewables become so cheap so fast? Our World in Data. https://ourworldindata.org/cheap-renewables-growth  

VindKrav. (n.d.). Nordic Wind Farm Investor Recovery. https://vindkrav.org/

“Vláda plánuje 13. mája vyhlásiť CELÉ SLOVENSKO za zónu vhodnú na výstavbu veterných elektrární. Ak to prejde, investori si budú môcť postaviť tieto ozrady prakticky kdekoľvek – pri Bratislave, na Orave, na juhu či východe. Stačí im to len oznámiť!” 

Odkaz: https://www.facebook.com/groups/ezoterici/permalink/4401356630077298/


Odkaz: https://www.facebook.com/groups/ezoterici/permalink/4401356630077298/

Je toto správna komunikácia?  

Pozrime sa na to:   

Ako spoznať, či komunikácia nie je manipulácia?  

Skôr než sa pozrieme na fakty, rozoberme si túto správu. Text využíva najmä nasledovné zložky:  

  1. Hra na emócie: Ten, kto text uverejnil sa snaží nahnať strach informáciou o tom, že veterné parky budú môcť byť postavené kdekoľvek na celom území Slovenskej republiky. 
  2. Absencia dôkazov: Text uvádza informácie, ktoré nie sú podložené dôkazmi – zdrojmi, z ktorých sú informácie čerpané. 

A čo je realita?   

Strategický dokument “Akceleračné zóny pre veternú energiu 

v Slovenskej republike” 

  • Hlavným cieľom strategického dokumentu je určiť akceleračné zóny – oblasti vhodné na výstavbu veterných elektrární. Neznamená to, že by sa mohli stavať kdekoľvek, ani že by celé územie bolo jedna veľká zóna. 
  • Tieto oblasti budú vybrané len v niektorých regiónoch a majú presne stanovené kritériá, ktoré musia spĺňať.  
  • Na čo teda majú akceleračné zóny slúžiť? 
  • Zjednodušenie a urýchlenie povoľovacích konaní – Proces však nie je založený iba na oznámení – investor musí získať zjednotené povolenie, ktoré vydáva Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP).  
  • Aj keď je postup zjednodušený, stále môže trvať až 12 mesiacov a projekt musí spĺňať všetky technické, hlukové a environmentálne pravidlá. 
  • Súčasťou procesu je aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA), kde sa kontrolujú dopady a nastavujú podmienky, ktoré investor musí dodržať.  
  • Cieľom zónovania je zároveň znížiť negatívne dopady na prírodu, krajinu a ľudí tým, že sa už pri výbere lokalít berie do úvahy ochrana životného prostredia a zdravia obyvateľov. 
  • Príklady opatrení pre ochranu zdravia obyvateľstva 
  • minimálna vzdialenosť aspoň 1 km od obývaných oblastí 
  • dodržiavanie hlukových limitov 
  • obmedzenie „blikania tieňov“ (matné nátery, dočasné odstavenie) 
  • opatrenia proti námraze 
  • Príklady opatrení pre ochranu prírody 
  • dočasné vypínanie turbín pri výskyte vtáctva 
  • obmedzenie prevádzky v citlivých obdobiach 
  • zamedzenie úniku nebezpečných látok do pôdy 
  • zákaz skladovania nebezpečných chemikálií 
  • Schválenie strategického dokumentu vládou je predpokladané v auguste 2026. 
  • Po ukončení procesu strategického environmentálneho posudzovania (SEA) a verejného prerokovania.  
  • 13. máj 2026 sa vzťahuje na termín, do ktorého je možné predkladať stanoviská verejnosti k oznámeniu o strategickom dokumente – 15 dní po jeho uverejnení. 

Tvrdenie, že vláda plánuje vyhlásiť celé územie Slovenska za zónu vhodnú na výstavbu veterných elektrární, je nepravdivé a v rozpore s oficiálnymi dokumentmi. Strategický dokument sa bude týkať len území, ktoré nie sú z rozvoja veternej energie vyňaté. Investori si nemôžu vyberať lokality ľubovoľne, ale len v rámci určených zón, ktoré prešli environmentálnym posúdením.  

Zverejnené dokumenty k veterným parkom sú dostupné na týchto odkazoch: 

Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a.s. (2025a). Pilotná zóna pre rozvoj veternej energie—Východ. Enviroportál. https://www.enviroportal.sk/eia/detail/pilotna-zona-pre-rozvoj-veternej-energie-vychod  

Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a.s. (2025b). Pilotná zóna pre rozvoj veternej energie—Západ. Enviroportál. https://www.enviroportal.sk/eia/detail/pilotna-zona-pre-rozvoj-veternej-energie-zapad  

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. (2019). Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021—2030. https://www.mhsr.sk/uploads/files/IjkPMQAc.pdf?csrt=17828189778096065149 

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. (2025). OZNÁMENIE O STRATEGICKOM DOKUMENTE podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Enviroportál. https://www.enviroportal.sk/eia/detail/akceleracne-zony-pre-veternu-energiu-v-slovenskej-republike  

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. (2025). Informácia o oznámení. Enviroportál. https://www.enviroportal.sk/eia/detail/akceleracne-zony-pre-veternu-energiu-v-slovenskej-republike 

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. (2025). Metodika pre rozvoj veternej energetiky v Slovenskej republike – príprava akceleračných zón vhodných na rozvoj veternej energie. Enviroportál. https://minzp.sk/files/final_metodika_rozvoj_veternej_energie_22122025.pdf 

 

Parndorf

 

Neudorf bei Parndorf

Neusiedl am See