Budúcnosť
veternej energie
na Slovensku
Vietor prináša čistú energiu, nové príležitosti a istotu do slovenských regiónov. Veterné elektrárne vyrábajú elektrinu lacnejšie a bez znečisťovania ovzdušia.
Na výrobu máme vhodné podmienky
Na Slovensku existujú oblasti s dostatočne silným a stabilným vetrom – najmä na vyvýšených plochách alebo v otvorených poľnohospodárskych krajinách. Potvrdzuje to aj mapa veterného potenciálu, ktorú používajú energetickí experti.
Spotreba energie bude rásť
V roku 2024 bola spotreba elektriny na Slovensku necelých 25 TWh, do roku 2050 by však mala dramaticky narásť a môže prekročiť 45 TWh. Zvýšený dopyt po elektrine spôsobí postupná elektrifikácia vykurovania, dopravy aj priemyslu, napríklad výroby ocele, ako aj snaha minimalizovať podiel fosílnych palív v energetickom mixe.
Vyšší dopyt bude vyžadovať výstavbu nových elektrární. Tento dopyt do veľkej miery pokryjú obnoviteľné zdroje energie a čiastočne aj nová atómová elektráreň. Veterná energia je dnes najlacnejším spôsobom, ako vyrábať novú elektrinu vo väčšine krajín Európy. Je to čistý, obnoviteľný a efektívny spôsob, ako získať energiu bez toho, aby sme znečisťovali vzduch alebo zaťažovali vodné zdroje.
Aj preto náš národný Integrovaný národný energetický a klimatický plán (INEKP) počíta v rokoch 2023-2030 s nárastom výroby elektriny z vetra o 24 900 % (zo 6 na 1 500 GWh).
Výhody a riziká výroby energie z vetra
Každý zdroj energie má svoje prínosy ale aj riziká. Veterné parky môžu priniesť čistú a lacnú energiu, no vyžadujú aj citlivý prístup k prírode a ľuďom v okolí. Dôsledné plánovanie, moderné technológie a spolupráca s obcami pomáhajú minimalizovať potenciálne riziká a zabezpečiť, aby z vetra mali úžitok všetci.
Výhody
Je to čistý zdroj energie, ktorý šetrí klímu
Spaľovanie fosílnych palív (uhlie, ropa, zemný plyn) uvoľňuje do ovzdušia veľké množstvo oxidu uhličitého. Skleníkové plyny, akým je oxid uhličitý, pokrývajú Zem a zachytávajú slnečné teplo. Naša planéta sa kvôli tomu ohrieva, čo spôsobuje dominový efekt, súčasťou ktorého sú klimatické zmeny (napr. extrémnejšie prejavy počasia). Oteplovanie zhoršuje podmienky na život ľuďom a ohrozuje aj živočíšne biotopy. Klimatické zmeny akým je oteplovanie spôsobujú migráciu, ktorá môže spôsobovať ďalšie spoločenské tlaky.
Výroba energie z vetra produkuje zanedbateľné množstvo skleníkových plynov – 90x menej než výroba energie z uhlia a vyše 40x menej než výroba energie z plynu. Odborne riadená prevádzka veterných elektrární nemá zásadný negatívny vplyv na životné prostredie.
Je to nekonečný zdroj energie
Aj keď nefúka stále, fúkať neprestane. Vietor je palivo, ktoré máme prakticky zadarmo a bude tu vždy. Na Slovensku existujú oblasti s dostatočne silným a stabilným vetrom – najmä na vyvýšených plochách alebo v otvorených poľnohospodárskych krajinách. Potvrdzuje to aj mapa veterného potenciálu, ktorú používajú energetickí experti.
Viac energetických zdrojov stabilizuje dodávky energie
Zabezpečenie väčšej rozmanitosti v zásobovaní energiou znamená, že ak dôjde k náhlemu prerušeniu jedného z našich zdrojov, účinky sa prejavia menej akútne. S vyrobenou energiou môžeme navyše výhodne obchodovať. Obchodovanie so spoľahlivými energetickými partnermi pri výrobe väčšieho množstva domácich obnoviteľných zdrojov výrazne zlepšuje odolnosť nášho energetického systému.
Vlastná výroba energie posilňuju energetickú nezávislosť Slovenska
Každá energia, ktorú si vyrobíme sami, znižuje našu závislosť od iných krajín. Napadnutie Ukrajiny Ruskom ukázalo, že nie len Slovensko, ale aj EÚ potrebuje alternatívne lokálne spôsoby, ako si zabezpečiť dostatok energie. Čím viac energie si budeme vedieť vyrobiť doma, tým menej nás ovplyvnia výkyvy dodávok od tretích strán.
Je to bezpečný zdroj energie
Odborne a premyslene vyrábaná energia z vetra je bezpečná – počas prevádzky nevyužíva žiadne horľavé palivá, nevytvára rádioaktívny odpad ani neprodukuje škodlivé emisie. Moderné turbíny sú navrhnuté tak, aby odolali extrémnemu počasiu a spĺňali prísne bezpečnostné normy, vďaka ktorým nemajú systematické negatívne vplyvy na zdravie ľudí alebo zvieratá.
Ak sa elektráreň postaví a prevádzkuje správne, nezaťažuje životné prostredie
Pri správnom plánovaní, výroba energie z vetra nemá zásadný vplyv na prírodu – neznečisťuje ovzdušie ani vodu, nezanecháva odpad a pôdu možno ďalej využívať na poľnohospodárstvo či pastvu.
Samotné turbíny fyzický zaberajú relatívne malé územie veterného parku. Ich prítomnosť nijak nebráni iným činnostiam ako poľnohospodárstvo a cestovný ruch na nezastavanej ploche. Pozrite sa na satelitné zábery veterného parku pri Kitsee a uvidíte obrábanú pôdu. Základňa veterných turbín sa dá navyše opätovne použiť na výrobu energie.
Relatívne dlhá životnosť, ktorá sa dá obnovovať
Životnosť veterných elektrární je 20 až 25 rokov, následne je možné turbínu vymeniť s využitím rovnakých základov. U najmodernejších turbín je odhadovaná životnosť 25 až 30 rokov. Odstrániť všetky súčasti veternej energie z územia je relatívne jednoduché a realizovateľné v priebehu dní až týždňov. Na mieste elektrárne nezostáva žiadny odpad a územie môže byť využité na pôvodné účely.
Prevádzka nie je príliš nákladná
Údaje z projektových zámerov na portály www.enviroportal.sk ukazujú, že investori do veterných elektrární v slovenských podmienkach odhadujú návratnosť investície do 6 až 8 rokov. Pri niektorých starších projektoch bola návratnosť odhadovaná medzi 10-15 rokmi, ale viacerí investori dnes potvrdzujú návratnosť projektov v slovenských podmienkach medzi 6 až 10 rokmi.
Životnosť väčšiny v minulosti inštalovaných veterných turbín je medzi 20 až 25 rokov. Aktuálne inštalované elektrárne majú životnosť okolo 30 rokov. Napríklad firma Eurowind Energy, ktorá rozbieha tri projekty pri obciach Báb, Močenok a Ľudovítová, počíta s výrobnými nákladmi 65 až 95 eur za MWh. Je však potrebné dodať, že podobne ako iné zdroje výroby elektriny potrebujú aj veterné elektrárne podporné služby, ktoré pokrývajú výrobu elektriny v menej veterných dňoch.
Pomáhajú rozvíjať obce a mestá
Na projektoch veterných elektrární môže okrem investorov získať aj štát, obce a občania vo forme daní a domácej produkcie energie. Väčšina investorov poskytuje obciam aj finančné a iné kompenzácie a obce získavajú dane z nehnuteľnosti. Napríklad za veterný park v obci Strekov by mala obec získať každý rok kompenzáciu 850 eur za inštalovaný megawatt. Pri 16,8 MW to bude pre obec asi 14 tis. eur ročne, čo môže pre menšie obce znamenať značný príjem. Mestu Stupava ponúkol investor vyše 250 tis. eur ročne z projektu veterného parku, ktorý by tvorilo 11 turbín. V okolitých krajinách sa do projektov investične zapájajú aj obce alebo občania. Podobne ako pri iných komerčných aktivitách sa uhrádza daň z príjmov, ak veterné parky dosahujú zisk. Okrem toho sú aj energetické stavby zdaňované na miestnej úrovni daňou z nehnuteľnosti.
Prevádzka neblokuje pastvu, poľnohospodárstvo či rekreáciu na mieste, kde prebieha
Samotné turbíny fyzický zaberajú relatívne malé územie veterného parku. Nijak nebránia iným činnostiam ako poľnohospodárstvo a cestovný ruch na nezastavanej ploche v ich tesne blízkosti. Ich základňa sa dá navyše opätovne použiť.
Príjmy z veternej energie na hektár územia môžu v závislosti od ceny elektriny predstavovať rádovo milióny eur, príjmy z pestovania poľnohospodárskych plodín rádovo tisíce eur. Vychádzajúc z údajov projektových zámerov veterných parkov v posudzovaní vplyvov na životné prostredie, priemerný príjem z predaja elektriny v prepočte na hektár pôdy predstavuje cca. 5 mil. eur, napríklad pšenica na hektár prinesie cca. 2 000 eur. Pokiaľ by boli poľnohospodári zapojení do projektov veternej energetiky, tak to môže predstavovať diverzifikovaný príjem a väčšiu finančnú stabilitu ich príjmov.
Z celého územia veternej farmy samotné turbíny zaberajú menej ako 1 % plochy celého riešeného územia. Napríklad 2 MW veterná turbína si vyžaduje trvalý záber pôdy asi 0,56 ha2, čo predstavuje niečo viac ako jedno futbalové ihrisko. Veterné parky ale nebránia iným činnostiam ako poľnohospodárstvo a cestovný ruch na nezastavanej ploche. Mnohé existujúce poľnohospodárske obslužné cesty sa využívajú aj pre veterné parky, preto môže byť potreba budovania nových ciest minimálna. Väčšina rozvodných káblov je umiestnená pod zemou v blízkosti týchto ciest.
Pozrite sa na satelitné zábery veterného parku pri Kitsee a uvidíte obrábanú pôdu.
Výroba energie je predvídateľná
Veterné podmienky sa dajú spoľahlivo merať a modelovať, čo umožňuje premyslene plánovať výrobu energie z vetra. Na Slovensku existujú oblasti s dostatočne silným a stabilným vetrom – najmä na vyvýšených plochách alebo v otvorených poľnohospodárskych krajinách. Potvrdzuje to aj mapa veterného potenciálu, ktorú používajú energetickí experti.
Pri výrobe sa nemíňa voda, ako pri výrobe energie z iných zdrojov
Na rozdiel od tepelných alebo jadrových elektrární, výroba energie z vetra nepotrebuje vodu.
Zvyšuje konkurenciu na energetickom trhu, čím sa vytvára tlak na znižovanie cien
Nové projekty veterných elektrární sú už v súčasnosti lacnejšie ako elektrina z jadrových alebo paroplynových elektrární. Z analýzy spoločnosti Lazard (za rok 2023) vyplýva, že veterná energia stojí 22 až 69 Eur/MWh. Pri solárnych fotovoltických zariadeniach v úžitkovom meradle sa cena vyrobenej elektriny pohybuje od 22 Eur/MWh do 89 Eur/MWh. Pre porovnanie, podľa rovnakých kritérií dosahuje výrobná cena elektriny zo zemného plynu od 106 do 204 Eur/MWh, z jadra 130 až 204 Eur/MWh a z uhlia je 63 až 153 Eur/MWh.
Ďalšia analýza Nuclear energy agency a International energy Agency z roku 2020 hovorí pri jadrovej energii o 64 Eur/MWh a pre veterné elektrárne 46 Eur/MWh. Analýza americkej National Renewable Energy Laboratory z roku 2022 uvádza náklady na výrobu elektriny z vetra na úrovni 25 až 69 Eur/MWh a jadrovej energie okolo 75 Eur/MWh. Aj keď sa rôzne zdroje líšia vo výrobných nákladoch na jednotlivých zdrojov, takmer všetky uvádzajú, že sú nové veterné elektrárne lacnejšie ako jadrové elektrárne.
Riziká
Kolízie vtákov a netopierov
Ak sú turbíny nesprávne umiestnené, môžu zasiahnuť migrujúce vtáky alebo netopiere. Riziko je vyššie v blízkosti hniezdisk, migračných koridorov alebo v lokalitách s pravidelným výskytom kŕdľov, či v oblastiach špecifických biotopov.
Zároveň platí, že v porovnaní s inými ľudskými aktivitami majú veterné elektrárne menší absolútny dopad na populácie vtákov. Spomedzi najrozšírenejších zdrojov energie predstavujú veterné elektrárne najnižšiu hrozbu pre vtáctvo . Projekty veterných parkov navyše vykonávajú preventívne opatrenia, ktoré riziko negatívneho vplyvu na vtáctvo a netopierov majú zmierňovať:
- detailné ornitologické monitoringy – pred výstavbou, počas nej aj po uvedení do prevádzky.
- zmena umiestnenia turbín aj o niekoľko stoviek metrov, ak sa preukáže riziko zrážok;
- používanie vizuálnych a akustických odpudzovačov, alebo iných preventívnych opatrení
- V niektorých prípadoch sa nastavuje dočasné odstavenie turbín počas migrácií alebo v obdobiach zvýšeného výskytu vtáctva.
Zmeny biotopov
Výstavba a infraštruktúra môžu narušiť citlivé biotopy, preto je dôležité vyhýbať sa chráneným územiam.
Vizuálny a krajinný dopad
Turbíny menia krajinný ráz a môžu byť vnímané ako negatívny zásah do vidieckeho alebo rekreačného prostredia. Výskumy však ukazujú, že negatívny postoj voči veterným parkom kulminuje vo fáze ich prípravy, po ich sprevádzkovaní si významná časť dotknutých občanov na ich prítomnosť zvykne a prestanú ich považovať za rušivé.
Hluk a infrahluk
Štúdie potvrdzujú, že hluk turbín môže byť rušivý, ak sú príliš blízko obývaných oblastí. Aj vtedy však spôsobujú najmä pocit rušenia než priame fyziologické účinky. Pri Slovenských vibro-akustických hygienických normách však žiaden veterný park nemôže vyrásť tak blízko obydlia, aby to malo dopad na zdravie.
Odborne a premyslene vyrábaná energia z vetra je bezpečná – počas prevádzky nevyužíva žiadne horľavé palivá, nevytvára rádioaktívny odpad ani neprodukuje škodlivé emisie. Moderné turbíny sú navrhnuté tak, aby odolali extrémnemu počasiu a spĺňali prísne bezpečnostné normy, vďaka ktorým nemajú systematické negatívne vplyvy na zdravie ľudí alebo zvieratá.
Náročnosť recyklácie turbínových listov
Lopatky turbín sú z kompozitných materiálov, ktoré sa zatiaľ ťažko recyklujú. Existujú už však pilotné projekty, ktorých cieľom je zabezpečiť recyklovateľnosť aj týchto komponentov.
Možné lokálne environmentálne problémy (napr. pôdna erózia, zosuvy)
Najmä pri výstavbe na citlivých pôdach, ako sú rašeliniská, sa zaznamenali prípady trvalých environmentálnych škôd.
Kto rozhoduje?
Zámer postaviť veternú elektráreň schvaľuje samospráva. Tá spravuje svoj územný plán, ktorý usmerňuje rozvoj jej územia. Veterné elektrárne môžu stáť len na území, ktoré je na to podľa územného plánu obce určené.
Investor musí zároveň dokázať, že jeho veterná elektráreň nebude mať významný negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva, životné prostredie, prírodné zdroje, majetok a kultúrne pamiatky. Posudok vypracováva Ministerstvo životného prostredia SR.
Ak projekt získa pozitívny posudok, investor môže požiadať miestny stavebný úrad o stavebné povolenie. Stavba veternej elektrárne musí byť v neposlednom rade skolaudovaná, aby po pripojení do distribučnej siete mohla začať vyrábať a poskytovať elektrinu.
Kde sa na Slovensku plánujú veterné elektrárne?
Veterné elektrárne na Slovensku vznikajú tam, kde to dáva zmysel – kde dostatočne fúka vietor, kde to povoľuje územný plán a kde odborníci vyhodnotili, že výstavba nepoškodí prírodu a pohodlie človeka. Najlepší prehľad ohlásených zámerov stavať veterný park nájdete na www.enviroportal.sk.
Veterné elektrárne plánujú súkromní investori aj štát.
Štát v súčasnosti pripravuje Metodiku pre rozvoj veternej energetiky SR a tzv. akceleračné zóny – konkrétne územia vyhodnotené ako najvhodnejšie pre rozvoj veternej energie, na ktorých budú uľahčené povoľovacie procesy, a v ktorých sú umiestnené veterné turbíny.
Odpovede na najčastejšie obavy a otázky
Slovensko potrebuje viac vlastnej, čistej energie, aby znížilo svoju závislosť od dovozu, uspokojilo rastúci domáci dopyt a udržalo stabilné ceny. Čím sa však veterná energia stáva bežnejšou súčasťou verejnej debaty, tým rastie aj množstvo a popularita sprievodných dezinformácií a neprávd – od zdravotných rizík až po „katastrofické“ scenáre pre krajinu.
Pripravili sme preto odpovede na desiatky často vyjadrovaných otázok a obáv z výroby energie z vetra. Odpovede a otázky sú tvorené na základe dôveryhodných, odborných a výskumných zdrojov a dát, referencie na ktoré pri nich nájdete,
1. Obava: Na vetre zarobí niekto iný. Čo z toho budeme mať my?
Mnohí ľudia majú pocit, že ak sa u nás niečo stavia, zisky skončia v rukách veľkých investorov a pre obce či bežných ľudí neostane nič – len pohľad na turbíny. Táto obava je pochopiteľná. Ale nie je oprávnená.
Fakty
Projekty veterných parkov prinášajú priamy zisk pre regióny, kde stoja, a nepriamy aj pre Slovensko – najmä pre regióny, kde turbíny stoja. Ako?
- Dane: Investori platia daň z príjmov, ak dosahujú zisk, a zároveň aj daň z nehnuteľnosti obciam, kde sú turbíny postavené.
- Kompenzácie: Obce často dostávajú finančné kompenzácie. Príjmy z veternej elektrárne napríklad v obci Cerová pokrývajú celoročné náklady na verejné osvetlenie. V obci Strekov by mala samospráva získať 850 € ročne za každý inštalovaný megawatt. Pri 16,8 MW to znamená okolo 14 000 € ročne – suma, ktorá môže pokryť nové ihrisko, komunitnú akciu alebo školské vybavenie.
- Príklady finančných kompenzácií zo zahraničia: V niektorých krajinách miestne samosprávy získavajú aj priame príspevky z obratu veterných elektrární nachádzajúcich sa na ich území. Napríklad v gréckych obciach ide o ročné platby vo výške 3 % z obratu týchto elektrární; v Portugalsku zodpovedá ročná suma 2,5 % obratu. V prípade Spojených štátov amerických daňové platby spojené s činnosťou veterných elektrární miestnym samosprávam môžu predstavovať 4000 až 12 000 amerických dolárov za 1 MW.
- Domáca výroba energie: Veterné parky pomáhajú znižovať závislosť Slovenska od dovozu energie – to je prínos pre celú spoločnosť aj ekonomiku. Čím viac energie Slovensko vyrobí na svojom území, tým viac bude sebestačnejšie.
- Inšpirácie zo zahraničia: V Rakúsku či Nemecku sa do projektov zapájajú aj samotní občania a obce ako spolumajitelia – tento model je samozrejme možné postupne zavádzať aj u nás. V Anglicku, USA, Nemecku či Dánsku už v roku 2010 vlastnili obyvatelia prostredníctvom družstiev až 15 % všetkých veterných turbín.
- Turizmus: Rakúska 18-ročná štúdia ukázala, že veterné elektrárne negatívne neovplyvňujú počet prenocovaní, naopak, v regiónoch ako Burgenland či Weinviertel počet návštevníkov rástol. Podobné výsledky priniesli výskumy z Nemecka a Škótska, pričom turbíny sa často stali súčasťou turistických atrakcií – cyklotrás, ktoré sú súčasťou technického zabezpečenia turbín, vyhliadok a informačných centier.
- Inšpirácie zo zahraničia: V Rakúsku či Nemecku sa do projektov zapájajú aj samotní občania a obce ako spolumajitelia – tento model je samozrejme možné postupne zavádzať aj u nás. V Anglicku, USA, Nemecku či Dánsku už v roku 2010 vlastnili obyvatelia prostredníctvom družstiev až 15 % všetkých veterných turbín.
Záver
Veterné parky vedia ročne vyrobiť lacnú energiu pre tisíce domácností – a ich prínosy pre rozpočet obce sú stabilné, dlhodobé a rastúce. Obec, ako aj jej obyvatelia, môžu získanú finančnú kompenzáciu premeniť na nové chodníky, kanalizáciu a pod..
Tip pre dotknutých občanov
Opýtate sa samosprávy, čo všetko by sa mohlo za finančnú kompenzáciu v obci opraviť alebo vylepšiť. Navrhnite samospráve vlastné nápady. Prípadne sa dožadujte, nech sa o tom rozhodne participatívne.
Tip pre dotknuté samosprávy
Potencionálny zisk občanom vysvetľujte cez konkrétne príklady zmien, ktoré by ste za ne mohli do roka, do dvoch či do štyroch vykonať. Opýtajte sa verejnosti, na čo by mal byť tento extra zisk použitý. V ideálnom prípade využite možnosť participatívneho rozhodnutia o využití novej časti rozpočtu.
Zdroje:
Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/
Copena, D., Pérez‑Neira, D., & Simón, X. (2019). Local economic impact of wind energy development: Analysis of the regulatory framework, taxation, and income for Galician municipalities. Sustainability, 11(8), 2403. https://doi.org/10.3390/su11082403
Serra-Sala, C. (2024). Harnessing the wind: The impact of wind farm development on municipal finances (CESifo Working Paper No. 11283). CESifo GmbH. https://www.econstor.eu/bitstream/10419/305525/1/cesifo1_wp11283.pdf
Barrera-Hernández, L. K., Barton, B., Godden, L., Lucas, A. R., & Rønne, A. (2016). Sharing the costs and benefits of energy and resource activity: Legal change and impact on communities (1st ed.). Oxford University Press. https://books.google.sk/books?hl=sk&lr=&id=wcmDAAAQBAJ&oi=fnd&pg=PP1&ots=A 4X9EiD6oy&sig=oV8avqIYouhB4xKtrD_awO_WhKg&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false
International Labour Organization. (2018). Greening with Jobs: World Employment Social Outlook 2018.https://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/—dgreports/—dcomm/—publ/documents/publication/wcms_628654.pdf
Jenniches, S. (2018), Assessing the regional economic impacts of renewable energy sources – A literature review, Renewable and Sustainable Energy Reviews, Volume 93, Pages 35-51, https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1364032118303447
Knauf, J. (2022). Can’t buy me acceptance? Financial benefits for wind energy projects in Germany. Energy Policy, 165, Article 112924. https://doi.org/10.1016/j.enpol.2022.112924
Macdonald, C., Glass, J., & Creamer, E. (2017). What Is The Benefit Of Community Benefits? Exploring local perceptions of the provision of community benefits from a commercial wind energy project. Scottish Geographical Journal, 1-20. Advance online publication. https://doi.org/10.1080/14702541.2017.1406132
Pai, S., Emmerling, J., Drouet, L., Zerriffi, H., & Jewell, J. (2021). Meeting well- below 2°C target would increase energy sector jobs globally. One Earth, 4(7), 1026–1036. https://doi.org/10.1016/j.oneear.2021.06.005
Regen, S. W. (2014). Community benefits from onshore wind developments: Best practice guidance for England. Department of Energy and Climate Change.
Renz, K., Fliegenschnee-Jaksch, M., & Moidl, S. (2014). Windkraft und Tourismus: Hintergrundpapier. IG Windkraft. https://www.nit-kiel.de/wp-content/uploads/2020/07/Tourismuskurzstudie_IG_Windkraft.pdf
2. Obava: Ak postavia veterný park, môj dom/byt stratí na hodnote
Domov nie je len budova – je to investícia, útočisko, dedičstvo. Je prirodzené báť sa, že ak sa niečo v okolí zmení, môže to ovplyvniť aj cenu nášho majetku. Takáto obava nie je „zbytočná“ – je rozumná a zaslúži si poctivú odpoveď.
Fakty
Výskumy ukazujú, že vplyv veterných turbín na ceny nehnuteľností naprieč krajinami nie je jednotný. Je spravidla veľmi mierny a obmedzený na najbližšie okolie – a to len v niektorých prípadoch.
- Veľká štúdia z USA analyzovala viac ako 300 miliónov predajov nehnuteľností pri veterných parkoch (1997–2020).
- V okruhu do 1,5 km od turbíny sa v niektorých prípadoch prejavil pokles ceny max. o 8 %, v priemere však len o 1,2 % – najmä pri domoch s priamym výhľadom na väčší počet turbín.
- Pri menších parkoch (do 20 turbín) sa vplyv pohybuje do 1 % alebo žiadny.
- Za hranicou 1,5 km žiadny systematický vplyv nebol preukázaný.
Na čom ešte záleží?
- Dizajn parku, počet turbín a citlivé začlenenie do krajiny. V husto obývaných oblastiach sa negatívny vplyv prejavuje častejšie, pretože turbíny ovplyvňujú väčší počet nehnuteľností a sú výraznejšou súčasťou výhľadu.
- Komunikácia s obcou – ak ľudia chápu, že z parku plynie aj úžitok pre komunitu, vnímanie aj ceny ostávajú stabilné.
- Negatívny vplyv nie je trvalý. Väčšina štúdií ukazuje, že ceny sa stabilizujú do 5 až 7 rokov od výstavby. Tento proces adaptácie sa v posledných rokoch zrýchľuje.
Práve vďaka výnosom z veterných parkov môžu obce investovať do verejného priestoru, škôl či služieb, čo v dlhodobom horizonte zvyšuje atraktivitu regiónu – a tým aj hodnotu bývania. Bývanie v regióne, ktorý investuje do obnoviteľných zdrojov, môže byť vnímané pozitívne. Pre mnohých je dôležité, že žijú v prostredí, ktoré myslí na budúcnosť a podporuje čistú energiu.
Záver
Vplyv na ceny nehnuteľností je malý, často zanedbateľný, a dá sa výrazne ovplyvniť dobrým plánovaním, umiestnením a rozumným partnerstvom s obcou.
Tip pre dotknutých občanov
Vyhľadajte si vizualizáciu zamýšľaného rozmiestnenia veterných turbín, ako aj informácie o ich odstupe od vášho obydlia. Pomenujte výhľady, z ktorých by mali nasimulovať pohľad smerom na turbíny. Opýtajte sa samosprávy, čo všetko by sa mohlo za finančnú kompenzáciu v obci opraviť alebo vylepšiť.
Tip pre dotknuté samosprávy
Vyjednávajte o usporiadaní turbín s investorom. Zamyslite sa, ako by sa mohol veterný park váš región doplniť, nie len obsadiť jeho časť. Opýtajte sa verejnosti, na čo by mal byť tento extra zisk použitý. Zabezpečte férové kompenzácie najviac dotknutým obyvateľom. Transparentný prístup zvyšuje akceptáciu a stabilizuje ceny.
Zdroje:
Alphan, H. (2021). Modelling potential visibility of wind turbines: A geospatial approach for planning and impact mitigation. Renewable and Sustainable Energy Reviews, 152, 111675. https://doi.org/10.1016/j.rser.2021.111675
Brunner, E. J., Hoen, B., Rand, J., & Schwegman, D. (2024). Commercial wind turbines and residential home values: New evidence from the universe of land-based wind projects in the United States. Energy Policy, 185, 113837. https://doi.org/10.1016/j.enpol.2023.113837
Dong, L., Gaur, V., & Lang, C. (2023). Property value impacts of onshore wind energy in New England: The importance of spatial heterogeneity and temporal dynamics. Energy Policy, 180, 113809. https://doi.org/10.1016/j.enpol.2023.113809
Guo, W., & Wenz, L. (2024). The visual effect of wind turbines on property values is small and diminishing in space and time. Proceedings of the National Academy of Sciences, 121(3), e2309372121. https://doi.org/10.1073/pnas.2309372121
Heintzelman, M. D., & Tuttle, C. M. (2012). Values in the wind: A hedonic analysis of wind power facilities. Land Economics, 88(3), 571–588. https://doi.org/10.3368/le.88.3.571
Krekel, C., & Zerrahn, A. (2017). Does the presence of wind turbines have negative externalities for people in their surroundings? Evidence from well-being data. Journal of Environmental Economics and Management, 82, 221–238. https://doi.org/10.1016/j.jeem.2016.11.009
Kuminoff, N. V., Smith, V. K., & Timmins, C. (2013). The new economics of equilibrium sorting and policy evaluation using housing markets. Journal of Economic Literature, 51(4), 1007–1062. https://doi.org/10.1257/jel.51.4.1007
Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/
Parsons, G., & Heintzelman, M. D. (2022). The effect of wind power projects on property values: A decade (2011–2021) of hedonic price analysis. International Review of Environmental and Resource Economics, 16(1), 93–170. https://www.researchgate.net/profile/George-Parsons/publication/361261371_The_Effect_of_Wind_Power_Projects_on_Property_Values_A_Decade_2011-2021_of_Hedonic_Price_Analysis/links/6763694b8cfcdf077fe4843b/The-Effect-of-Wind-Power-Projects-on-Property-Values-A-Decade-2011-2021-of-Hedonic-Price-Analysis.pdf
Vyn, R. J. (2018). The effects of wind turbines on property values in Ontario: Does public perception match empirical evidence? Canadian Journal of Agricultural Economics/Revue canadienne d’agroeconomie, 66(2), 243–261. https://doi.org/10.1111/cjag.12131
3. Obava: Čo ak sa niečo pokazí? Sú turbíny bezpečné?
Keď má niečo desať metrové lopatky a točí sa vysokou rýchlosťou, je normálne mať otázky o bezpečnosti. V médiách sa občas objaví záber spadnutej turbíny – a to vyvolá dojem, že sa to stáva často. Ale realita je iná.
Fakty
Poruchy veterných turbín sú veľmi zriedkavé. V USA napríklad od roku 2014 analyzovali vyše 40 000 turbín – a vážnych incidentov bolo menej než 40. Menšie poruchy? Áno – ako pri každom stroji. V priemere ide o 7–9 drobných závad ročne (napr. senzor, software, údržba), ktoré sa vyriešia za pár hodín. Funguje to podobne ako servis výťahov či solárnych panelov.
Veterné turbíny môžu byť postavené jedine v bezpečnej vzdialenosti od ľudských obydlí. Slovensko patrí medzi krajiny s najprísnejšími reguláciami v téme odstupovej vzdialenosti veterných turbín od obydlia. Úrad verejného zdravotníctva SR zohľadnil reálne skúsenosti krajín, ktoré majú v prevádzke stovky, či tisícky veterných elektrární na svojich územiach a stanovil minimálnu vzdialenosť na 1000 metrov.
Už v roku 2002 však Holandská agentúra NOVEM vydala príručku na posudzovanie rizík turbín, ktorú v roku 2014 revidovala. Opierala sa o dáta z Nemecka, Dánska a Holandska. Dnes sú už mnohé riziká minimalizované zabudovanými technickými riešeniami.
Napríklad odlet ľadu z lopatiek počas zimy môže dosiahnuť vzdialenosť vyše 100 metrov. Vďaka opatreniam ako ochranné zóny, senzory na tvorbu námrazy či automatické odstavenie turbíny je však toto riziko zvládnuteľné. Robotické systémy, drony a inteligentné poruchové roboty už dnes výrazne zvyšujú bezpečnosť údržby a skracujú odstávky.
Ak sú turbíny správne navrhnuté, umiestnené a udržiavané, predstavujú veľmi nízke riziko pre verejnosť. Dostupné štúdie poukazujú na to, že jedna turbína za jeden kalendárny rok môže mať 9 porúch, táto intenzita sa dá znížiť častejšou údržbou na 7 porúch ročne. Transparentná komunikácia, zdieľanie dát o incidentoch a dôsledné plánovanie zohľadňujúce aj spoločenské dopady sú kľúčom k udržateľnému a bezpečnému rozvoju veternej energetiky.
Záver
Bezpečnosť nie je okrajová téma. Turbíny musia spĺňať prísne bezpečnostné normy EÚ a normy slovenskej legislatívy, pravidelne sa kontrolujú a majú automatické systémy odstavenia pri problémoch alebo extrémnom počasí. Vysoká poruchovosť znamená stratu zisku. Preto majú výrobcovia aj investori silný ekonomický dôvod, aby turbíny bežali spoľahlivo a bezpečne. Zároveň obyvateľov chráni aj metodické usmernenie Úradu verejného zdravotníctva SR, ktoré určuje minimálnu vzdialenosť od ľudského obydlia na 1000 m.
Tip pre dotknutých občanov
Overte si, že sú dodržané minimálne vzdialenosti od domov (1000 m). Zaujímajte sa o to, či investor ponúka technológiu, ktoré pri poruche automaticky zastavia turbínu ako aj to, ako a ako často štandardne servis turbín prebieha.
Tip pre dotknuté samosprávy
Trvajte na dodržaní bezpečnostných vzdialeností a na pravidelných technických kontrolách. Vyjednajte zmluvné záruky rýchlej údržby a havarijnej pripravenosti, ktoré ochránia zdravie a majetok obyvateľov.
Zdroje:
Úrad verejného zdravotníctva. (2024). Metodické usmernenie UVZ SR pre veterné elektrárne: Stanovenie hlukovej záťaže (s. 24). https://www.uvzsr.sk/documents/d/uvz/metodicke-usmernenie-pre-veterne-parky_stanovenie-hlukovej-zataze-pdf
Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/
U.S. Department of Energy. (n.d.). Wind energy projects and safety. https://windexchange.energy.gov/projects/safety
Anderson, F., Dawid, R., McMillan, D., & García Cava, D. (2023). On the sensitivity of wind turbine failure rate estimates to failure definitions. Journal of Physics: Conference Series, 2626(1), 012025. https://doi.org/10.1088/1742-6596/2626/1/012025
Brouwer, S., Al-Jibouri, S., Cárdenas, I., & Halman, J. (2018). Towards analysing risks to public safety from wind turbines. Reliability Engineering & System Safety, 180, 77–87. https://doi.org/10.1016/j.ress.2018.07.010
Drapalik, M., Zajicek, L., & Purker, S. (2021). Ice aggregation and ice throw from small wind turbines. Cold Regions Science and Technology. https://doi.org/10.1016/j.coldregions.2021.103399
Franko, J., Du, S., Kallweit, S., Dülberg, E., & Engemann, H. (2020). Design of a Multi-Robot System for Wind Turbine Maintenance. Energies. https://doi.org/10.3390/EN13102552.
Palmer, W.K. (2018). Wind Turbine Public Safety Risk, Direct and Indirect Health Impacts. Journal od Energy Conservation. 10.14302/issn.2642-3146.jec-18-2416
Sahu, S., Kumar, V., Dutta, S., Sarkar, R., Bhattacharya, S., & Debnath, P. (2024). Structural safety of offshore wind turbines: Present state of knowledge and future challenges. Ocean Engineering. https://doi.org/10.1016/j.oceaneng.2024.118383.
Veers, P., Bottasso, C., Manuel, L., Naughton, J., Pao, L., Paquette, J., Robertson, A., Robinson, M., Ananthan, S., Barlas, T., Bianchini, A., Bredmose, H., Horcas, S., Keller, J., Madsen, H., Manwell, J., Moriarty, P., Nolet, S., & Rinker, J. (2023). Grand challenges in the design, manufacture, and operation of future wind turbine systems. Wind Energy Science. https://doi.org/10.5194/wes-8-1071-2023.
4. Obava: A čo po nás? Zostane len odpad?
Mnohí ľudia si kladú otázku: „Má toto celé zmysel aj z dlhodobého hľadiska? Nezostanú po turbínach len rozpadnuté stĺpy a hromada nerecyklovateľného odpadu?“ Takáto skepsa je pochopiteľná, ale nie opodstatnená.
Fakty
Moderné veterné elektrárne majú životnosť 20 až 25 rokov. Po jej skončení sa môžu nahradiť novou turbínou (na rovnakom základe), alebo úplne odstrániť, čo trvá len niekoľko dní až týždňov, a územie možno vrátiť do pôvodného stavu (napr. ako poľnohospodársku pôdu).
Recyklácia? Viac, než si myslíme. Dnes sa dá recyklovať 85–90 % celkovej hmotnosti turbíny. Oceľ, meď, elektronika či betón majú štandardné recyklačné procesy. Zložitejšie sú lopatky – obsahujú kompozity, ktoré umožňujú ich ľahkosť a výkon. Podľa štúdie z roku 2025 je najlepšou stratégiou oproti iným formám recyklácie, mechanická recyklácia, ktorá:
- znižuje uhlíkovú stopu až o 28 % oproti spaľovaniu veterných lopatiek,
- znižuje spotrebu fosílnych palív približne o 6 %,
- umožňuje využiť odpad z lopatiek ako náhradu kameniva pri výrobe vláknobetónu
- zachováva vhodné mechanické vlastnosti betónu a šetrí prírodné zdroje.
Okrem toho možno veterné lopatky využiť na výrobu ďalších produktov a materiálov napríklad nábytok, výstuže a izolácie. Recyklácia veterných turbín je teda realistickejšia, než sa zdá. Áno, dnes sa ešte väčšina vyradených lopatiek skladuje. V Európe ich bude v najbližšom desaťročí okolo 77 000 kusov. Budúcnosť nakladania s lopatkami urýchľujú aj tieto faktory:
- WindEurope žiada zákaz skládkovania lopatiek od roku 2025.
- Výrobcovia vyvíjajú plne recyklovateľné materiály, pokrok v recyklácií hľadá aj Európska komisia
- Pri správne nastavených pravidlách a motiváciách môže byť budúcnosť turbín nielen zelená, ale aj udržateľná.
Záver
Na rozdiel od fosílnych zdrojov nezostanú po veterných turbínach environmentálne škody. Vyvíjajú sa nové technológie na recykláciu lopatiek veterných turbín a v niektorých zariadeniach sa už lopatky skutočne recyklujú. Ak sa o projekt stará dobre, po 30 rokoch môže odísť bez stopy – alebo pokračovať s novou generáciou technológií, ako sa to deje teraz v Rakúsku.
Tip pre dotknutých občanov
Zaujímajte sa o to, či sú súčasťou projektového plánu aj záväzky týkajúce sa naloženia so stavbou po ukončení prevádzky elektrárne. Je namieste od investora vyžadovať, aby vyjasnil, ako bude nakladať s odpadom, ktorý stavba a zariadenie vyprodukuje.
Tip pre dotknuté samosprávy
Vyžadujte od investorov popísanie spôsobu, akým chcú nakladať s priebežne vytvýraným odpadom zo stavby, resp. z prevádzky zariadenia. Rozprávajte sa s investorom aj o budúcich scenároch. Stavby resp. zariadenia. Veterné parky sa najčastejšie buď vynovia a opätovne použijú na ten istý účel, alebo sa ich prevádzka ukončí. Je na mieste dohodnúť sa s investorom na prerozdelení práv a povinností v prípade oboch scenárov.
Zdroje:
Európska komisia (n.d.). RECYCLE, REPURPOSE AND REUSE END-OF-LIFE WIND BLADE COMPOSITES – A COUPLED PRE- AND CO-PROCESSING DEMONSTRATION PLANT. https://cordis.europa.eu/project/id/101096437
Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/
Jensen, J., Skelton, K.,(2018). Wind turbine blade recycling: Experiences, challenges and possibilities in a circular economy. Renewable and Sustainable Energy Reviews, 97, 165–171. https://doi.org/10.1016/j.rser.2018.08.041
Wind Energy Technologies Office (2022). Carbon Rivers Makes Wind Turbine Blade Recycling and Upcycling a Reality With Support From DOE, U.S. Departmernt of Energy. .https://perma.cc/2WE8-XWC3
W.E.B Windenergie AG. (n.d.). Green light for Wullersdorf wind farm and 3 repowering applications. https://www.wksimonsfeld.at/en/company/news/green-light-for-wullersdorf-wind-farm-and-3-repowering-applications/
WindEurope. (n.d.). Sustainability. https://windeurope.org/policy/topics/sustainability/
WindEurope. (2021, June 16). Wind industry calls for Europe-wide ban on landfilling turbine blades. https://windeurope.org/newsroom/press-releases/wind-industry-calls-for-europe-wide-ban-on-landfilling-turbine-blades/
5. Obava: Turbíny sú hrozbou pre vtáky. Neprídeme o chránené druhy?
Slovenská krajina je domovom mnohých chránených druhov vtákov – a pre mnohých z nás sú symbolom zdravého prostredia. Obavy o ich bezpečnosť sú prirodzené, najmä ak ide o zásahy do krajiny.
Fakty
Veterné turbíny môžu za určitých okolností viesť k úhynom vtákov v dôsledku kolízií, najmä u citlivých druhov, ako sú dravce, bociany či dropy. Riziko je vyššie v blízkosti hniezdisk, migračných koridorov alebo v lokalitách s pravidelným výskytom kŕdľov, či v oblastiach špecifických biotopov.
Zároveň platí, že v porovnaní s inými ľudskými aktivitami majú veterné elektrárne menší absolútny dopad na populácie vtákov. Počet úmrtí vtákov na 1 GWh vyrobenej elektriny sú nasledovné:
- Veterné elektrárne: 0,3
- Jadrové elektrárne: 0,4
- Fosílne palivá (napr. uhlie, plyn): až 5,2
Veterné elektrárne predstavujú najnižšiu hrozbu pre vtáctvo spomedzi najrozšírenejších zdrojov energie.
Podľa americkej Fish and Wildlife Service každoročne zahynie viac ako 600 miliónov vtákov nárazom do sklenených budov, zatiaľ čo veterné turbíny na súši majú na svedomí približne 200 000 úmrtí ročne na celom svete – čo je menej ako promile celkových strát.
Zdroj: Wind turbines are not killing fields for birds
Tieto čísla je však potrebné interpretovať s ohľadom na ekologický kontext. Zatiaľ čo kolízie so sklenenými budovami či autami postihujú najmä bežné druhy spevavcov, turbíny môžu zasiahnuť zriedkavé a dlhoveké druhy s nízkou reprodukčnou schopnosťou, ktorých populácia je relatívne zranitelnejšia a spoločenská hodnota je porovnateľne vyššia.
Medzi citlivé druhy v strednej Európe patria najmä orol skalný, sokol rároh, orliak morský, bocian biely či drop fúzatý. Vo všeobecnosti medzi sa za najviac ohrozené považujú druhy s pomalým pohybom, špecifickým letovým štýlom (plachtenie, slabé manévrovanie), veľkou telesnou hmotnosťou a vysokou vernosťou biotopu.
Čo sa robí pre ochranu vtáctva?
- Každý projekt musí prejsť detailným ornitologickým monitoringom – pred výstavbou, počas nej aj po uvedení do prevádzky. Najzásadnejší význam má v plánovacej fáze projektov, kde môže pomôcť predísť umiestneniu turbín v ekologicky citlivých lokalitách.
- Ak hrozí riziko kolízií, turbíny sa presúvajú aj o niekoľko stoviek metrov, prípadne sa používajú vizuálne a akustické odpudzovače, špeciálne osvetlenie alebo iné preventívne opatrenia.
- Technológia vo výstavbe veterných elektrární sa za posledné roky posunula významne dopredu. Výrazne sa predĺžila dĺžka tubusu, ako aj rozpätie rotorov. Zároveň sa však zväčšili rozostupy medzi jednotlivými turbínami. Takto nadizajnované veterné elektrárne uľahčujú vtákom prelet a znižujú riziko kolízií. Ich účinnosť však je závislá od konkrétnych podmienok a vyžaduje dôsledné plánovanie, implementáciu a monitoring.
- V niektorých prípadoch sa nastavuje dočasné odstavenie turbín počas migrácií alebo v obdobiach zvýšeného výskytu vtáctva.
Záver
Vtáky si zaslúžia ochranu – a práve preto sa v každom projekte venuje ich bezpečnosti mimoriadna pozornosť. Moderné veterné parky môžu byť pri správnom umiestnení a vhodných opatreniach zdrojom energie s nízkym dopadom na vtáctvo a pomáhať tak znižovať spaľovanie fosílnych palív, ktoré má na prírodu ďaleko vážnejší dopad. Obava o vtáky je legitímna, riziká existujú, no existujú aj riešenia – preto sa im predchádza dôsledným plánovaním, monitoringom a prevenciou. Takto Slovensko dokáže rozvíjať obnoviteľnú energiu zodpovedne a v súlade s ochranou prírody.
Tip pre dotknutých občanov
Zaujímajte sa o to, aké preventívne opatrenia na zmiernenie vplyvu na živočíšstvo sú v projekte navrhované. Opýtajte sa miestnych poslancov alebo vedenia samosprávy, kto bude monitorovať vplyv stavby na život živočíchov.
Tip pre dotknuté samosprávy
Vyžadujte od investorov konkrétny plán a opatrenia, ktoré budú monitorovať a zmierňovať vplyv ich zariadenia už od momentu stavby, až po jej vyradenie. Komunikujte na verejnosť transparentne, ako bude monitoring vplyvu prebiehať, a aké opatrenia na zmiernenie vplyvu na živočíchov v okolí stavby sa príjmu automaticky.
Zdroje:
Enviroportál. (n.d.). Veterné elektrárne nemusia byť pre vtáky hrozbou. https://www.enviroportal.sk/clanok/veterne-elektrarne-nemusia-byt-pre-vtaky-hrozbou
Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/
Sovacool, B. K. (2013, január). The avian benefits of wind energy: A 2009 update. Renewable Energy. https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0960148112000857
Statista. (2017). Wind turbines are not killing fields for birds. https://www.statista.com/chart/15195/wind-turbines-are-not-killing-fields-for-birds/
Marques, A. T. a kol. (2014). Understanding bird collisions at wind farms: an updated review. Biological Conservation, 179, 40–52. https://doi.org/10.1016/j.biocon.2014.08.017
Thaxter, C. B. a kol. (2017). Bird and bat species‘ global vulnerability to collision mortality at wind farms revealed through a trait-based assessment. Proceedings of the Royal Society B, 284(1862), 20170829. https://doi.org/10.1098/rspb.2017.0829
Drewitt, A. L., & Langston, R. H. W. (2008). Collision effects of wind-power generators and other obstacles on birds. Annals of the New York Academy of Sciences, 1134, 233–266. https://doi.org/10.1196/annals.1439.015
Carrete, M. a kol. (2009). Large scale risk-assessment of wind-farms on population viability of a globally endangered long-lived raptor. Biological Conservation, 142(12), 2954–2961. https://doi.org/10.1016/j.biocon.2013.10.017
Everaert, J., & Stienen, E. W. M. (2007). Impact of wind turbines on birds in Zeebrugge (Belgium): significant effect on breeding tern colony due to collisions. Biodiversity and Conservation, 16, 3345–3359. https://doi.org/10.1007/s10531-006-9082-1
Zaujíma vás veterná energia?
Čo je to energia – a ako s tým súvisí vietor? Ako sa vyrába elektrina z vetra? Ako funguje veterná turbína? Čo sa deje, keď vietor nefúka? Prečo práve vietor? Aké výhody prináša veterná energia obciam? Pre tých, ktorých fascinuje energia z vetra, sme pripravili jednoduché vysvetlenie základných pojmov a princípov jej vzniku a výroby.
Ako rozpoznať dezinformácie?
Veterná energia sa stáva čoraz bežnejšou súčasťou verejnej debaty – a s ňou rastie aj množstvo dezinformácií. Tie môžu mať rôzne podoby: od nepravdivých tvrdení a zavádzajúcich titulkov, až po manipuláciu s obrazom alebo zamlčiavanie podstatných faktov. Tu sú tipy, podľa ktorých ju môžete rozpoznať.