Otázky a odpovede

Veterná energia vzbudzuje na Slovensku otázky – a niekedy aj obavy. V tejto sekcii odpovedáme na tie najčastejšie: zrozumiteľne, vecne a na základe dát. Spolu s odborníkmi sme prešli obavy spojené s veternou energiou, ktoré sa najčastejšie objavujú v médiách, medzi ľuďmi aj v samosprávach. Spoznajte fakty a dáta, ktoré vám pomôžu vysporiadať sa s neistotami. Všetko, čo si prečítate, sme overili vo vedeckých a odborných článkoch, prešli sme si ich s odborníkmi, použili dáta zo Slovenskej elektrizačnej sústavy, Inštitútu environmentálnej politiky aj európskych štatistík. Chápeme, že obavy sú reálne – preto sa na ne pozeráme ľudsky.

Veterná energia vzbudzuje na Slovensku otázky – a niekedy aj obavy.

1. Obava: Na vetre zarobí niekto iný. Čo z toho budeme mať my?

Ľudský rozmer

Mnohí ľudia majú pocit, že ak sa u nás niečo stavia, zisky skončia v rukách veľkých investorov a pre obce či bežných ľudí neostane nič – len pohľad na turbíny. Táto obava je pochopiteľná. Ale nie je oprávnená.

Fakty

Projekty veterných parkov prinášajú priamy zisk pre regióny, kde stoja, a nepriamy aj pre Slovensko – najmä pre regióny, kde turbíny stoja. Ako?

Dane: Investori platia daň z príjmov, ak dosahujú zisk, a zároveň aj daň z nehnuteľnosti obciam, kde sú turbíny postavené.
Kompenzácie: Obce často dostávajú finančné kompenzácie. Príjmy z veternej elektrárne napríklad v obci Cerová pokrývajú celoročné náklady na verejné osvetlenie. V obci Strekov by mala samospráva získať 850 € ročne za každý inštalovaný megawatt. Pri 16,8 MW to znamená okolo 14 000 € ročne – suma, ktorá môže pokryť nové ihrisko, komunitnú akciu alebo školské vybavenie.
Príklady finančných kompenzácií zo zahraničia: V niektorých krajinách miestne samosprávy získavajú aj priame príspevky z obratu veterných elektrární nachádzajúcich sa na ich území. Napríklad v gréckych obciach ide o ročné platby vo výške 3 % z obratu týchto elektrární; v Portugalsku zodpovedá ročná suma 2,5 % obratu. V prípade Spojených štátov amerických daňové platby spojené s činnosťou veterných elektrární miestnym samosprávam môžu predstavovať 4000 až 12 000 amerických dolárov za 1 MW.
Domáca výroba energie: Veterné parky pomáhajú znižovať závislosť Slovenska od dovozu energie – to je prínos pre celú spoločnosť aj ekonomiku. Čím viac energie Slovensko vyrobí na svojom území, tým viac bude sebestačnejšie.
Inšpirácie zo zahraničia: V Rakúsku či Nemecku sa do projektov zapájajú aj samotní občania a obce ako spolumajitelia – tento model je samozrejme možné postupne zavádzať aj u nás. V Anglicku, USA, Nemecku či Dánsku už v roku 2010 vlastnili obyvatelia prostredníctvom družstiev až 15 % všetkých veterných turbín.
Turizmus: Rakúska 18-ročná štúdia ukázala, že veterné elektrárne negatívne neovplyvňujú počet prenocovaní, naopak, v regiónoch ako Burgenland či Weinviertel počet návštevníkov rástol. Podobné výsledky priniesli výskumy z Nemecka a Škótska, pričom turbíny sa často stali súčasťou turistických atrakcií – cyklotrás, ktoré sú súčasťou technického zabezpečenia turbín, vyhliadok a informačných centier.

Inšpirácie zo zahraničia: V Rakúsku či Nemecku sa do projektov zapájajú aj samotní občania a obce ako spolumajitelia – tento model je samozrejme možné postupne zavádzať aj u nás. V Anglicku, USA, Nemecku či Dánsku už v roku 2010 vlastnili obyvatelia prostredníctvom družstiev až 15 % všetkých veterných turbín.

Záver

Veterné parky vedia ročne vyrobiť lacnú energiu pre tisíce domácností – a ich prínosy pre rozpočet obce sú stabilné, dlhodobé a rastúce. Obec, ako aj jej obyvatelia, môžu získanú finančnú kompenzáciu premeniť na nové chodníky, kanalizáciu a pod..

Tip pre dotknutých občanov

Opýtate sa samosprávy, čo všetko by sa mohlo za finančnú kompenzáciu v obci opraviť alebo vylepšiť. Navrhnite samospráve vlastné nápady. Prípadne sa dožadujte, nech sa o tom rozhodne participatívne.

Tip pre dotknuté samosprávy

Potencionálny zisk občanom vysvetľujte cez konkrétne príklady zmien, ktoré by ste za ne mohli do roka, do dvoch či do štyroch vykonať. Opýtajte sa verejnosti, na čo by mal byť tento extra zisk použitý. V ideálnom prípade využite možnosť participatívneho rozhodnutia o využití novej časti rozpočtu.

Zdroje:

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Copena, D., Pérez‑Neira, D., & Simón, X. (2019). Local economic impact of wind energy development: Analysis of the regulatory framework, taxation, and income for Galician municipalities. Sustainability, 11(8), 2403. https://doi.org/10.3390/su11082403

Serra-Sala, C. (2024). Harnessing the wind: The impact of wind farm development on municipal finances (CESifo Working Paper No. 11283). CESifo GmbH. https://www.econstor.eu/bitstream/10419/305525/1/cesifo1_wp11283.pdf

Barrera-Hernández, L. K., Barton, B., Godden, L., Lucas, A. R., & Rønne, A. (2016). Sharing the costs and benefits of energy and resource activity: Legal change and impact on communities (1st ed.). Oxford University Press. https://books.google.sk/books?hl=sk&lr=&id=wcmDAAAQBAJ&oi=fnd&pg=PP1&ots=A 4X9EiD6oy&sig=oV8avqIYouhB4xKtrD_awO_WhKg&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false

International Labour Organization. (2018). Greening with Jobs: World Employment Social Outlook 2018.https://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/—dgreports/—dcomm/—publ/documents/publication/wcms_628654.pdf

Jenniches, S. (2018), Assessing the regional economic impacts of renewable energy sources – A literature review, Renewable and Sustainable Energy Reviews, Volume 93, Pages 35-51, https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1364032118303447

Knauf, J. (2022). Can’t buy me acceptance? Financial benefits for wind energy projects in Germany. Energy Policy, 165, Article 112924. https://doi.org/10.1016/j.enpol.2022.112924

Macdonald, C., Glass, J., & Creamer, E. (2017). What Is The Benefit Of Community Benefits? Exploring local perceptions of the provision of community benefits from a commercial wind energy project. Scottish Geographical Journal, 1-20. Advance online publication. https://doi.org/10.1080/14702541.2017.1406132

Pai, S., Emmerling, J., Drouet, L., Zerriffi, H., & Jewell, J. (2021). Meeting well- below 2°C target would increase energy sector jobs globally. One Earth, 4(7), 1026–1036. https://doi.org/10.1016/j.oneear.2021.06.005

Regen, S. W. (2014). Community benefits from onshore wind developments: Best practice guidance for England. Department of Energy and Climate Change.

Renz, K., Fliegenschnee-Jaksch, M., & Moidl, S. (2014). Windkraft und Tourismus: Hintergrundpapier. IG Windkraft. https://www.nit-kiel.de/wp-content/uploads/2020/07/Tourismuskurzstudie_IG_Windkraft.pdf

2. Obava: Ak postavia veterný park, môj dom/byt stratí na hodnote.

Ľudský rozmer

Domov nie je len budova – je to investícia, útočisko, dedičstvo. Je prirodzené báť sa, že ak sa niečo v okolí zmení, môže to ovplyvniť aj cenu nášho majetku. Takáto obava nie je „zbytočná“ – je rozumná a zaslúži si poctivú odpoveď.

Fakty

Výskumy ukazujú, že vplyv veterných turbín na ceny nehnuteľností naprieč krajinami nie je jednotný. Je spravidla veľmi mierny a obmedzený na najbližšie okolie – a to len v niektorých prípadoch.

Veľká štúdia z USA analyzovala viac ako 300 miliónov predajov nehnuteľností pri veterných parkoch (1997–2020).
V okruhu do 1,5 km od turbíny sa v niektorých prípadoch prejavil pokles ceny max. o 8 %, v priemere však len o 1,2 % – najmä pri domoch s priamym výhľadom na väčší počet turbín.
Pri menších parkoch (do 20 turbín) sa vplyv pohybuje do 1 % alebo žiadny.
Za hranicou 1,5 km žiadny systematický vplyv nebol preukázaný.

Na čom ešte záleží?

Dizajn parku, počet turbín a citlivé začlenenie do krajiny. V husto obývaných oblastiach sa negatívny vplyv prejavuje častejšie, pretože turbíny ovplyvňujú väčší počet nehnuteľností a sú výraznejšou súčasťou výhľadu.
Komunikácia s obcou – ak ľudia chápu, že z parku plynie aj úžitok pre komunitu, vnímanie aj ceny ostávajú stabilné.
Negatívny vplyv nie je trvalý. Väčšina štúdií ukazuje, že ceny sa stabilizujú do 5 až 7 rokov od výstavby. Tento proces adaptácie sa v posledných rokoch zrýchľuje.

Práve vďaka výnosom z veterných parkov môžu obce investovať do verejného priestoru, škôl či služieb, čo v dlhodobom horizonte zvyšuje atraktivitu regiónu – a tým aj hodnotu bývania. Bývanie v regióne, ktorý investuje do obnoviteľných zdrojov, môže byť vnímané pozitívne. Pre mnohých je dôležité, že žijú v prostredí, ktoré myslí na budúcnosť a podporuje čistú energiu.

Záver

Vplyv na ceny nehnuteľností je malý, často zanedbateľný, a dá sa výrazne ovplyvniť dobrým plánovaním, umiestnením a rozumným partnerstvom s obcou.

Tip pre dotknutých občanov

Vyhľadajte si vizualizáciu zamýšľaného rozmiestnenia veterných turbín, ako aj informácie o ich odstupe od vášho obydlia. Pomenujte výhľady, z ktorých by mali nasimulovať pohľad smerom na turbíny. Opýtajte sa samosprávy, čo všetko by sa mohlo za finančnú kompenzáciu v obci opraviť alebo vylepšiť.

Tip pre dotknuté samosprávy

Vyjednávajte o usporiadaní turbín s investorom. Zamyslite sa, ako by sa mohol veterný park váš región doplniť, nie len obsadiť jeho časť. Opýtajte sa verejnosti, na čo by mal byť tento extra zisk použitý. Zabezpečte férové kompenzácie najviac dotknutým obyvateľom. Transparentný prístup zvyšuje akceptáciu a stabilizuje ceny.

Zdroje:

Alphan, H. (2021). Modelling potential visibility of wind turbines: A geospatial approach for planning and impact mitigation. Renewable and Sustainable Energy Reviews, 152, 111675. https://doi.org/10.1016/j.rser.2021.111675

Brunner, E. J., Hoen, B., Rand, J., & Schwegman, D. (2024). Commercial wind turbines and residential home values: New evidence from the universe of land-based wind projects in the United States. Energy Policy, 185, 113837. https://doi.org/10.1016/j.enpol.2023.113837

Dong, L., Gaur, V., & Lang, C. (2023). Property value impacts of onshore wind energy in New England: The importance of spatial heterogeneity and temporal dynamics. Energy Policy, 180, 113809. https://doi.org/10.1016/j.enpol.2023.113809

Guo, W., & Wenz, L. (2024). The visual effect of wind turbines on property values is small and diminishing in space and time. Proceedings of the National Academy of Sciences, 121(3), e2309372121. https://doi.org/10.1073/pnas.2309372121

Heintzelman, M. D., & Tuttle, C. M. (2012). Values in the wind: A hedonic analysis of wind power facilities. Land Economics, 88(3), 571–588. https://doi.org/10.3368/le.88.3.571

Krekel, C., & Zerrahn, A. (2017). Does the presence of wind turbines have negative externalities for people in their surroundings? Evidence from well-being data. Journal of Environmental Economics and Management, 82, 221–238. https://doi.org/10.1016/j.jeem.2016.11.009

Kuminoff, N. V., Smith, V. K., & Timmins, C. (2013). The new economics of equilibrium sorting and policy evaluation using housing markets. Journal of Economic Literature, 51(4), 1007–1062. https://doi.org/10.1257/jel.51.4.1007

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Parsons, G., & Heintzelman, M. D. (2022). The effect of wind power projects on property values: A decade (2011–2021) of hedonic price analysis. International Review of Environmental and Resource Economics, 16(1), 93–170. https://www.researchgate.net/profile/George-Parsons/publication/361261371_The_Effect_of_Wind_Power_Projects_on_Property_Values_A_Decade_2011-2021_of_Hedonic_Price_Analysis/links/6763694b8cfcdf077fe4843b/The-Effect-of-Wind-Power-Projects-on-Property-Values-A-Decade-2011-2021-of-Hedonic-Price-Analysis.pdf

Vyn, R. J. (2018). The effects of wind turbines on property values in Ontario: Does public perception match empirical evidence? Canadian Journal of Agricultural Economics/Revue canadienne d’agroeconomie, 66(2), 243–261. https://doi.org/10.1111/cjag.12131

3. Obava: Čo ak sa niečo pokazí? Sú turbíny bezpečné?

Ľudský rozmer

Keď má niečo desať metrové lopatky a točí sa vysokou rýchlosťou, je normálne mať otázky o bezpečnosti. V médiách sa občas objaví záber spadnutej turbíny – a to vyvolá dojem, že sa to stáva často. Ale realita je iná.

Fakty

Poruchy veterných turbín sú veľmi zriedkavé. V USA napríklad od roku 2014 analyzovali vyše 40 000 turbín – a vážnych incidentov bolo menej než 40. Menšie poruchy? Áno – ako pri každom stroji. V priemere ide o 7–9 drobných závad ročne (napr. senzor, software, údržba), ktoré sa vyriešia za pár hodín. Funguje to podobne ako servis výťahov či solárnych panelov.

Veterné turbíny môžu byť postavené jedine v bezpečnej vzdialenosti od ľudských obydlí. Slovensko patrí medzi krajiny s najprísnejšími reguláciami v téme odstupovej vzdialenosti veterných turbín od obydlia. Úrad verejného zdravotníctva SR zohľadnil reálne skúsenosti krajín, ktoré majú v prevádzke stovky, či tisícky veterných elektrární na svojich územiach a stanovil minimálnu vzdialenosť na 1000 metrov.

Už v roku 2002 však Holandská agentúra NOVEM vydala príručku na posudzovanie rizík turbín, ktorú v roku 2014 revidovala. Opierala sa o dáta z Nemecka, Dánska a Holandska. Dnes sú už mnohé riziká minimalizované zabudovanými technickými riešeniami.

Napríklad odlet ľadu z lopatiek počas zimy môže dosiahnuť vzdialenosť vyše 100 metrov. Vďaka opatreniam ako ochranné zóny, senzory na tvorbu námrazy či automatické odstavenie turbíny je však toto riziko zvládnuteľné. Robotické systémy, drony a inteligentné poruchové roboty už dnes výrazne zvyšujú bezpečnosť údržby a skracujú odstávky.

Ak sú turbíny správne navrhnuté, umiestnené a udržiavané, predstavujú veľmi nízke riziko pre verejnosť. Dostupné štúdie poukazujú na to, že jedna turbína za jeden kalendárny rok môže mať 9 porúch, táto intenzita sa dá znížiť častejšou údržbou na 7 porúch ročne. Transparentná komunikácia, zdieľanie dát o incidentoch a dôsledné plánovanie zohľadňujúce aj spoločenské dopady sú kľúčom k udržateľnému a bezpečnému rozvoju veternej energetiky.

Záver

Bezpečnosť nie je okrajová téma. Turbíny musia spĺňať prísne bezpečnostné normy EÚ a normy slovenskej legislatívy, pravidelne sa kontrolujú a majú automatické systémy odstavenia pri problémoch alebo extrémnom počasí. Vysoká poruchovosť znamená stratu zisku. Preto majú výrobcovia aj investori silný ekonomický dôvod, aby turbíny bežali spoľahlivo a bezpečne. Zároveň obyvateľov chráni aj metodické usmernenie Úradu verejného zdravotníctva SR, ktoré určuje minimálnu vzdialenosť od ľudského obydlia na 1000 m.

Tip pre dotknutých občanov

Overte si, že sú dodržané minimálne vzdialenosti od domov (1000 m). Zaujímajte sa o to, či investor ponúka technológiu, ktoré pri poruche automaticky zastavia turbínu ako aj to, ako a ako často štandardne servis turbín prebieha.

Tip pre dotknuté samosprávy

Trvajte na dodržaní bezpečnostných vzdialeností a na pravidelných technických kontrolách. Vyjednajte zmluvné záruky rýchlej údržby a havarijnej pripravenosti, ktoré ochránia zdravie a majetok obyvateľov.

Zdroje:

Úrad verejného zdravotníctva. (2024). Metodické usmernenie UVZ SR pre veterné elektrárne: Stanovenie hlukovej záťaže (s. 24). https://www.uvzsr.sk/documents/d/uvz/metodicke-usmernenie-pre-veterne-parky_stanovenie-hlukovej-zataze-pdf

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

U.S. Department of Energy. (n.d.). Wind energy projects and safety. https://windexchange.energy.gov/projects/safety

Anderson, F., Dawid, R., McMillan, D., & García Cava, D. (2023). On the sensitivity of wind turbine failure rate estimates to failure definitions. Journal of Physics: Conference Series, 2626(1), 012025. https://doi.org/10.1088/1742-6596/2626/1/012025

Brouwer, S., Al-Jibouri, S., Cárdenas, I., & Halman, J. (2018). Towards analysing risks to public safety from wind turbines. Reliability Engineering & System Safety, 180, 77–87. https://doi.org/10.1016/j.ress.2018.07.010

Drapalik, M., Zajicek, L., & Purker, S. (2021). Ice aggregation and ice throw from small wind turbines. Cold Regions Science and Technology. https://doi.org/10.1016/j.coldregions.2021.103399

Franko, J., Du, S., Kallweit, S., Dülberg, E., & Engemann, H. (2020). Design of a Multi-Robot System for Wind Turbine Maintenance. Energies. https://doi.org/10.3390/EN13102552.

Palmer, W.K. (2018). Wind Turbine Public Safety Risk, Direct and Indirect Health Impacts. Journal od Energy Conservation. 10.14302/issn.2642-3146.jec-18-2416

Sahu, S., Kumar, V., Dutta, S., Sarkar, R., Bhattacharya, S., & Debnath, P. (2024). Structural safety of offshore wind turbines: Present state of knowledge and future challenges. Ocean Engineering. https://doi.org/10.1016/j.oceaneng.2024.118383.

Veers, P., Bottasso, C., Manuel, L., Naughton, J., Pao, L., Paquette, J., Robertson, A., Robinson, M., Ananthan, S., Barlas, T., Bianchini, A., Bredmose, H., Horcas, S., Keller, J., Madsen, H., Manwell, J., Moriarty, P., Nolet, S., & Rinker, J. (2023). Grand challenges in the design, manufacture, and operation of future wind turbine systems. Wind Energy Science. https://doi.org/10.5194/wes-8-1071-2023.

4. Obava: Veterné parky industrializujú krajinu.

Ľudský rozmer

Ľudia majú prirodzený vzťah ku krajine – k horizontom, otvoreným lúkam, poliam, lesom a výhľadom, ktoré formujú ich domov. Veterné turbíny sú vysoké, a tak je pochopiteľné, že niektorí v nich vidia „zásah do pokoja krajiny“ alebo obávajú sa, že z ich vidieka sa stane priemyselná zóna.

Fakty
Veterné turbíny sú vysoké, ale ich priestorový záber je minimálny: napríklad 10 turbín zaberie trvalo približne 5 – 10 ha, pričom celý veterný park sa môže rozprestierať na 300 – 600 ha, ktoré naďalej ostávajú využívané na poľnohospodárstvo, pasenie či rekreáciu.

Citlivé umiestnenie a dizajn (napr. umiestnenie mimo výhľadových osí, zaradenie do remízok, alebo doplnková zeleň) pomáha znížiť vizuálny vplyv na krajinu. Podľa skúseností z Dánska, Nemecka či Rakúska, väčšina obcí vníma turbíny nie ako rušivý prvok, ale ako znak modernej, samostatnej a ekologickej obce – najmä keď z nich majú reálny úžitok.

Keď sa veterná turbína umiestni na poľnohospodárskej pôde, zvyčajne zaberá iba približne 5 % projektovej plochy, pričom zvyšok zostáva dostupný pre poľnohospodársku činnosť alebo iné účely.

Záver

Veterné turbíny môžu byť navrhnuté tak, aby rešpektovali charakter krajiny a vizuálne nenarúšali jej hodnotu. Kľúčom je kvalitné plánovanie, spolupráca s obcou a architektonická citlivosť. Keď sú obyvatelia súčasťou rozhodovania a projekt prináša priamy úžitok, nezmení krajinu na industriálnu zónu – ale na krajinu podporujúcu ekologické riešenia.

Tip pre dotknutých občanov

Zapojte sa do plánovania. Požiadajte o vizualizácie, aby ste videli, ako budú turbíny vplývať na krajinu. Navrhnite úpravy – napríklad doplnkovú zeleň či posun mimo hlavných výhľadov.

Tip pre dotknuté samosprávy

Stanovte jasné požiadavky na dizajn, umiestnenie a začlenenie turbín do krajiny. Vysvetľujte prínos finančných kompenzácií cez konkrétne príklady zmien, ktoré by ste za ne mohli do roka, do dvoch či do štyroch vykonať. Opýtajte sa verejnosti, na čo by mal byť tento extra zisk použitý. V ideálnom prípade využite možnosť participatívneho rozhodnutia o využití novej časti rozpočtu.

Zdroj:

Skeptical Science. (n.d.). How much land is used for wind turbines? https://skepticalscience.com/print.php?r=509&utm

Lovins, A. B. (2011). Renewable energy’s ‘footprint’ myth. The Electricity Journal, 24(7), 40–47. https://doi.org/10.1016/j.tej.2011.06.005

WindEurope. (2017). Wind energy and on-site energy storage. https://windeurope.org/wp-content/uploads/files/policy/position-papers/WindEurope-Wind-energy-and-on-site-energy-storage.pdf

IEA Wind TCP & European Commission. (2022). Annual report 2021: European Commission and WindEurope. https://iea-wind.org/wp-content/uploads/2022/12/IEA_Wind_TCP_AR2021_EU.pdf

WindEurope. (2019). Our energy, our future. https://windeurope.org/wp-content/uploads/files/about-wind/reports/WindEurope-Our-Energy-Our-Future.pdf

Berle, E. C., & Broekel, T. (2025). Spinning stories: Wind turbines and local narrative landscapes in Germany. Technological Forecasting and Social Change, 211, Article 123892.https://doi.org/10.1016/j.techfore.2024.123892

Broekel, T., & Alfken, C. (2015). Gone with the wind? The impact of wind turbines on tourism demand. Energy Policy, 86, 506–519.https://doi.org/10.1016/j.enpol.2015.08.005

Graham, J. B., Stephenson, J. R., & Smith, I. J. (2009). Public perceptions of wind energy developments: Case studies from New Zealand. Energy Policy, 37(9), 3348–3357. https://doi.org/10.1016/j.enpol.2008.12.035

Jones, C. R., & Eiser, J. R. (2010). Understanding ‘local’ opposition to wind development in the UK: How big is a backyard?. EnergyPolicy, 38(6), 3106-3117.https://eprints.whiterose.ac.uk/id/eprint/95729/2/WRRO_95729.pdf

Möller, B. (2010). Spatial analyses of emerging and fading wind energy landscapes in Denmark. Land Use Policy, 27(2), 233 241. https://doi.org/10.1016/j.landusepol.2009.01.011

Skiniti, G., & Tsoutsos, T. (2023). Society in energy transition and justice: Social acceptance and contribution to wind energy projects. In A sustainable green future (pp. 507–524). Springer International Publishing. https://doi.org/10.1007/978-3-031-24942-6_23

Zhao, X., Wang, S., & Li, J. (2023). Social acceptance of wind energy: A review and future research agenda. Renewable and Sustainable Energy Reviews, 182, 113437.https://doi.org/10.1016/j.rser.2023.113437

5. Obava: Ako to vidia ostatní? Naozaj ľudia na Slovensku chcú veterné elektrárne?

Ľudský rozmer

Je prirodzené zaujímať sa, čo si o tom myslia ostatní. Obzvlášť keď ide o niečo, čo môže ovplyvniť prostredie, kde žijeme. A rovnako prirodzené je byť opatrný, keď sa objavujú rôzne názory – najmä ak sa šíria aj neoverené informácie.

Fakty

Podľa prieskumu agentúry Ipsos z roku 2024 až 71 % ľudí na Slovensku súhlasí s výstavbou veterných elektrární v blízkosti svojho bydliska. Pozitívne vnímajú ich nulové emisie a príspevok k energetickej sebestačnosti Slovenska. Obavy najčastejšie súvisia so zmenou výzoru krajiny, len zriedkavo so zdravím. O veterných elektrárňach koluje veľa mýtov – od zdravotných rizík až po „katastrofické“ scenáre pre krajinu.

Zdroje:

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Tip pre dotknutých občanov

To, čo je populárne a alebo momentálne „virálne“ nemusí byť automaticky založené na pravde. Zaujímajte sa o to, na základe akých zdrojov sa vás snažia jednotlivé strany presvedčiť.

Tip pre dotknuté samosprávy

Pomôžte obyvateľom rozlíšiť dôveryhodné zdroje informácií. Pri komunikácii veterných parkov sami čerpajte z dôveryhodných zdrojov a zdroje svojich informácií transparentne referencujte.

6. Obava: Turbíny sú hrozbou pre vtáky. Neprídeme o spevavcov?

Ľudský rozmer

Slovenská krajina je domovom mnohých chránených druhov vtákov – a pre mnohých z nás sú symbolom zdravého prostredia. Obavy o ich bezpečnosť sú prirodzené, najmä ak ide o zásahy do krajiny.

Fakty

Veterné turbíny môžu za určitých okolností viesť k úhynom vtákov v dôsledku kolízií, najmä u citlivých druhov, ako sú dravce, bociany či dropy. Riziko je vyššie v blízkosti hniezdisk, migračných koridorov alebo v lokalitách s pravidelným výskytom kŕdľov, či v oblastiach špecifických biotopov.

Zároveň platí, že v porovnaní s inými ľudskými aktivitami majú veterné elektrárne menší absolútny dopad na populácie vtákov. Počet úmrtí vtákov na 1 GWh vyrobenej elektriny sú nasledovné:

Veterné elektrárne: 0,3
Jadrové elektrárne: 0,4
Fosílne palivá (napr. uhlie, plyn): až 5,2

Veterné elektrárne predstavujú najnižšiu hrozbu pre vtáctvo spomedzi najrozšírenejších zdrojov energie.

Podľa americkej Fish and Wildlife Service každoročne zahynie viac ako 600 miliónov vtákov nárazom do sklenených budov, zatiaľ čo veterné turbíny na súši majú na svedomí približne 200 000 úmrtí ročne na celom svete – čo je menej ako promile celkových strát.

Zdroj: Wind turbines are not killing fields for birds

Tieto čísla je však potrebné interpretovať s ohľadom na ekologický kontext. Zatiaľ čo kolízie so sklenenými budovami či autami postihujú najmä bežné druhy spevavcov, turbíny môžu zasiahnuť zriedkavé a dlhoveké druhy s nízkou reprodukčnou schopnosťou, ktorých populácia je relatívne zranitelnejšia a spoločenská hodnota je porovnateľne vyššia.

Medzi citlivé druhy v strednej Európe patria najmä orol skalný, sokol rároh, orliak morský, bocian biely či drop fúzatý. Vo všeobecnosti medzi sa za najviac ohrozené považujú druhy s pomalým pohybom, špecifickým letovým štýlom (plachtenie, slabé manévrovanie), veľkou telesnou hmotnosťou a vysokou vernosťou biotopu.

Čo sa robí pre ochranu vtáctva?

Každý projekt musí prejsť detailným ornitologickým monitoringom – pred výstavbou, počas nej aj po uvedení do prevádzky. Najzásadnejší význam má v plánovacej fáze projektov, kde môže pomôcť predísť umiestneniu turbín v ekologicky citlivých lokalitách.
Ak hrozí riziko kolízií, turbíny sa presúvajú aj o niekoľko stoviek metrov, prípadne sa používajú vizuálne a akustické odpudzovače, špeciálne osvetlenie alebo iné preventívne opatrenia.
Technológia vo výstavbe veterných elektrární sa za posledné roky posunula významne dopredu. Výrazne sa predĺžila dĺžka tubusu, ako aj rozpätie rotorov. Zároveň sa však zväčšili rozostupy medzi jednotlivými turbínami. Takto nadizajnované veterné elektrárne uľahčujú vtákom prelet a znižujú riziko kolízií. Ich účinnosť však je závislá od konkrétnych podmienok a vyžaduje dôsledné plánovanie, implementáciu a monitoring.
V niektorých prípadoch sa nastavuje dočasné odstavenie turbín počas migrácií alebo v obdobiach zvýšeného výskytu vtáctva.

Záver

Vtáky si zaslúžia ochranu – a práve preto sa v každom projekte venuje ich bezpečnosti mimoriadna pozornosť. Moderné veterné parky môžu byť pri správnom umiestnení a vhodných opatreniach zdrojom energie s nízkym dopadom na vtáctvo a pomáhať tak znižovať spaľovanie fosílnych palív, ktoré má na prírodu ďaleko vážnejší dopad. Obava o vtáky je legitímna, riziká existujú, no existujú aj riešenia – preto sa im predchádza dôsledným plánovaním, monitoringom a prevenciou. Takto Slovensko dokáže rozvíjať obnoviteľnú energiu zodpovedne a v súlade s ochranou prírody.

Tip pre dotknutých občanov

Zaujímajte sa o to, aké preventívne opatrenia na zmiernenie vplyvu na živočíšstvo sú v projekte navrhované. Opýtajte sa miestnych poslancov alebo vedenia samosprávy, kto bude monitorovať vplyv stavby na život živočíchov.

Tip pre dotknuté samosprávy

Vyžadujte od investorov konkrétny plán a opatrenia, ktoré budú monitorovať a zmierňovať vplyv ich zariadenia už od momentu stavby, až po jej vyradenie. Komunikujte na verejnosť transparentne, ako bude monitoring vplyvu prebiehať, a aké opatrenia na zmiernenie vplyvu na živočíchov v okolí stavby sa príjmu automaticky.

Zdroje:

Enviroportál. (n.d.). Veterné elektrárne nemusia byť pre vtáky hrozbou. https://www.enviroportal.sk/clanok/veterne-elektrarne-nemusia-byt-pre-vtaky-hrozbou

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Sovacool, B. K. (2013, január). The avian benefits of wind energy: A 2009 update. Renewable Energy. https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0960148112000857

Statista. (2017). Wind turbines are not killing fields for birds. https://www.statista.com/chart/15195/wind-turbines-are-not-killing-fields-for-birds/

Marques, A. T. a kol. (2014). Understanding bird collisions at wind farms: an updated review. Biological Conservation, 179, 40–52. https://doi.org/10.1016/j.biocon.2014.08.017

Thaxter, C. B. a kol. (2017). Bird and bat species‘ global vulnerability to collision mortality at wind farms revealed through a trait-based assessment. Proceedings of the Royal Society B, 284(1862), 20170829. https://doi.org/10.1098/rspb.2017.0829

Drewitt, A. L., & Langston, R. H. W. (2008). Collision effects of wind-power generators and other obstacles on birds. Annals of the New York Academy of Sciences, 1134, 233–266. https://doi.org/10.1196/annals.1439.015

Carrete, M. a kol. (2009). Large scale risk-assessment of wind-farms on population viability of a globally endangered long-lived raptor. Biological Conservation, 142(12), 2954–2961. https://doi.org/10.1016/j.biocon.2013.10.017

Everaert, J., & Stienen, E. W. M. (2007). Impact of wind turbines on birds in Zeebrugge (Belgium): significant effect on breeding tern colony due to collisions. Biodiversity and Conservation, 16, 3345–3359. https://doi.org/10.1007/s10531-006-9082-1

7. Obava: A čo po nás? Zostane len odpad?

Ľudský rozmer

Mnohí ľudia si kladú otázku: „Má toto celé zmysel aj z dlhodobého hľadiska? Nezostanú po turbínach len rozpadnuté stĺpy a hromada nerecyklovateľného odpadu?“ Takáto skepsa je pochopiteľná, ale nie opodstatnená.

Fakty
Moderné veterné elektrárne majú životnosť 20 až 25 rokov. Po jej skončení sa môžu nahradiť novou turbínou (na rovnakom základe), alebo úplne odstrániť, čo trvá len niekoľko dní až týždňov, a územie možno vrátiť do pôvodného stavu (napr. ako poľnohospodársku pôdu).

Recyklácia? Viac, než si myslíme. Dnes sa dá recyklovať 85–90 % celkovej hmotnosti turbíny. Oceľ, meď, elektronika či betón majú štandardné recyklačné procesy. Zložitejšie sú lopatky – obsahujú kompozity, ktoré umožňujú ich ľahkosť a výkon. Podľa štúdie z roku 2025 je najlepšou stratégiou oproti iným formám recyklácie, mechanická recyklácia, ktorá:

znižuje uhlíkovú stopu až o 28 % oproti spaľovaniu veterných lopatiek,
znižuje spotrebu fosílnych palív približne o 6 %,
umožňuje využiť odpad z lopatiek ako náhradu kameniva pri výrobe vláknobetónu
zachováva vhodné mechanické vlastnosti betónu a šetrí prírodné zdroje.

Okrem toho možno veterné lopatky využiť na výrobu ďalších produktov a materiálov napríklad nábytok, výstuže a izolácie. Recyklácia veterných turbín je teda realistickejšia, než sa zdá. Áno, dnes sa ešte väčšina vyradených lopatiek skladuje. V Európe ich bude v najbližšom desaťročí okolo 77 000 kusov. Budúcnosť nakladania s lopatkami urýchľujú aj tieto faktory:

WindEurope žiada zákaz skládkovania lopatiek od roku 2025.
Výrobcovia vyvíjajú plne recyklovateľné materiály, pokrok v recyklácií hľadá aj Európska komisia
Pri správne nastavených pravidlách a motiváciách môže byť budúcnosť turbín nielen zelená, ale aj udržateľná.

Záver

Na rozdiel od fosílnych zdrojov nezostanú po veterných turbínach environmentálne škody. Vyvíjajú sa nové technológie na recykláciu lopatiek veterných turbín a v niektorých zariadeniach sa už lopatky skutočne recyklujú. Ak sa o projekt stará dobre, po 30 rokoch môže odísť bez stopy – alebo pokračovať s novou generáciou technológií, ako sa to deje teraz v Rakúsku.

Tip pre dotknutých občanov

Zaujímajte sa o to, či sú súčasťou projektového plánu aj záväzky týkajúce sa naloženia so stavbou po ukončení prevádzky elektrárne. Je namieste od investora vyžadovať, aby vyjasnil, ako bude nakladať s odpadom, ktorý stavba a zariadenie vyprodukuje.

Tip pre dotknuté samosprávy

Vyžadujte od investorov popísanie spôsobu, akým chcú nakladať s priebežne vytvýraným odpadom zo stavby, resp. z prevádzky zariadenia. Rozprávajte sa s investorom aj o budúcich scenároch. Stavby resp. zariadenia. Veterné parky sa najčastejšie buď vynovia a opätovne použijú na ten istý účel, alebo sa ich prevádzka ukončí. Je na mieste dohodnúť sa s investorom na prerozdelení práv a povinností v prípade oboch scenárov.

Zdroje:

Európska komisia (n.d.). RECYCLE, REPURPOSE AND REUSE END-OF-LIFE WIND BLADE COMPOSITES – A COUPLED PRE- AND CO-PROCESSING DEMONSTRATION PLANT. https://cordis.europa.eu/project/id/101096437

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Jensen, J., Skelton, K.,(2018). Wind turbine blade recycling: Experiences, challenges and possibilities in a circular economy. Renewable and Sustainable Energy Reviews, 97, 165–171. https://doi.org/10.1016/j.rser.2018.08.041

Wind Energy Technologies Office (2022). Carbon Rivers Makes Wind Turbine Blade Recycling and Upcycling a Reality With Support From DOE, U.S. Departmernt of Energy. .https://perma.cc/2WE8-XWC3

W.E.B Windenergie AG. (n.d.). Green light for Wullersdorf wind farm and 3 repowering applications. https://www.wksimonsfeld.at/en/company/news/green-light-for-wullersdorf-wind-farm-and-3-repowering-applications/

WindEurope. (n.d.). Sustainability. https://windeurope.org/policy/topics/sustainability/

WindEurope. (2021, June 16). Wind industry calls for Europe-wide ban on landfilling turbine blades. https://windeurope.org/newsroom/press-releases/wind-industry-calls-for-europe-wide-ban-on-landfilling-turbine-blades/

8. Obava: Zneuctíme tradíciu kraja. Namiesto práce s pôdou budeme obklopení železom a betónom.

Ľudský rozmer

Pre mnohých ľudí je identita kraja prepojená s poľnohospodárstvom, remeslami, folklórom a prírodou. Obce si chránia svoj charakter a sú opatrné voči zmenám, ktoré „nevyzerajú po našom“. Veterné turbíny môžu pôsobiť ako cudzorodý prvok – technický, moderný. Obava z narušenia atmosféry kraja je preto úplne pochopiteľná.

Fakty

Veterné parky nemenia charakter kraja – ak sú dobre navrhnuté, môžu sa stať jeho súčasťou. Zaberajú minimum pôdy, nezabraňujú poľnohospodárstvu ani turizmu, a môžu podporiť finančnú stabilitu regiónu – čo môže paradoxne pomôcť zachovať tradičný spôsob života. Mnohé obce v Rakúsku, Nemecku či Španielsku, kde sú veterné parky už desiatky rokov práve vďaka príjmom z vetra podporujú folklór, komunitné centrá, remeselné dielne alebo zachovanie kultúrneho dedičstva.

Tvrdiť, že veterné turbíny ‘zaberajú’ pôdu, je ako povedať, že lampy na parkovisku zaberajú celé parkovisko – v skutočnosti je asi 99 % jeho plochy dostupných na jazdenie, parkovanie a chodenie. Keď sa veterná turbína umiestni na poľnohospodárskej pôde, zvyčajne zaberá iba približne 5 % projektovej plochy, pričom zvyšok zostáva dostupný pre poľnohospodársku činnosť alebo iné účely.

Záver

Veterné elektrárne môžu byť pokračovaním identity regiónu novými prostriedkami. Veterný park sa môže stať nástrojom, ako tradíciu udržať a financovať. Záleží na tom, ako je projekt navrhnutý, ako obec komunikuje s developermi a či má podiel na výsledku.

Tip pre dotknutých občanov

Zaujímajte sa o to, do akej miery ostane priestor využiteľný verejnosťou. Požiadajte o podporu miestnej kultúry či folklóru z výnosov parku. Zapojením komunity a využitím financií z vetra môžete tradície nielen ochrániť, ale aj rozvíjať.

Tip pre dotknuté samosprávy

Zaujímajte sa o využiteľnosť okolia veternej elektrárne verejnosťou. Dožadujte sa minimalizácie obmedzení pre obyvateľov. Súhlas s výstavbou môžete podmieniť aj vybudovaním chodníkov, cyklotrás či inštaláciou umenia, aby prostredie elektrárne lákalo cestovateľov. O navrhovanom rozmiestnení a prípadných skrášlovacích opatreniach veternej elektrárne transparentne komunikujte.

Zdroje:

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Lovins, A. B. (2011). Renewable energy’s ‘footprint’ myth. The Electricity Journal, 24(6), 40–42. https://doi.org/10.1016/j.tej.2011.06.005

WindEurope. (n.d.). Compendium of wind success stories. https://windeurope.org/wp-content/uploads/files/about-wind/campaigns/ligl/wind-energy-success-stories-compendium.pdf

9. Obava: Turbíny zaberú úrodnú pôdu. Nie je lepšie ju využiť na poľnohospodárstvo?

Ľudský rozmer

Slovensko si váži svoju pôdu – právom. Máme silnú poľnohospodársku tradíciu a pre mnohých ľudí je pôda nielen zdrojom obživy, ale aj identity. Obavy, že turbíny zaberú cenné hektáre, sú úplne pochopiteľné.

Fakty

Pre mnohých ľudí na Slovensku je pôda nielen zdrojom obživy, ale aj súčasťou identity. Práve preto je dôležité povedať, že veterné turbíny poľnohospodársku pôdu plošne nezaberajú – ich samotný záber je veľmi malý a poľnohospodárska činnosť v ich okolí môže naďalej bez problémov pokračovať. Veterné turbíny nezaberajú poľnohospodársku pôdu plošne – ich záber je veľmi malý – cca. 5% z územia veterného parku – poľnohospodárska činnosť v okolí môže bez problémov pokračovať.

Hoci veterný park môže mať rozmery stoviek hektárov, samotná zastavaná časť zaberá len minimum (do 5 %) územia.
Jedna turbína (napr. 2 MW) zaberá cca 0,5 ha – teda niečo viac než polovica futbalového ihriska. Zvyšok plochy ostáva naďalej využiteľný pre pestovanie, pasenie či iné účely.
Zvyšok pôdy sa môže ďalej využívať na pestovanie plodín či pasenie dobytka a po ukončení prevádzky možno turbíny demontovať a územie obnoviť – čo pri iných formách výroby elektriny nebýva bežné.

Príjem z pôdy môže byť vďaka veternej energii ešte vyšší – bez toho, aby bolo potrebné vzdať sa poľnohospodárskej činnosti. Veterné turbíny zaberajú len malú časť pozemku, zatiaľ čo zvyšok pôdy môže naďalej slúžiť poľnohospodárstvu tak, ako doteraz.

Z hektára pšenice môže byť výnos cca 2 000 eur ročne.
Z hektára s turbínou (v prepočte cez výnos z elektriny) môže obec alebo vlastník pôdy získať desaťtisíce až milióny eur počas životnosti projektu – najmä ak sa zapojí ako partner.

Pre farmárov to môže znamenať:

Diverzifikovaný príjem, ktorý zvýši stabilitu v neistých rokoch.
Možnosť investovať do techniky, zavlažovania či rozvoja agroturizmu.
Zachovanie prístupu k pôde aj počas prevádzky turbíny.

Dôležité je aj to:

Veterné parky často využívajú existujúce poľné cesty – a nové infraštruktúry je len minimum.
Káble vedú pod zemou – takže pole zostáva pole.
Na hodnotu pôdy má vplyv viacero faktorov, než len jej prime využitie. Súvisí so:
- zhusťovaním cestnej a dopravnej infraštruktúry,
- rastom intenzity dopravy,
- rozširovaním sídel (urbanizácia),
- intenzívnejším využívaním poľnohospodárskej pôdy,
- klimatickou zmenou.

Niektoré analýzy mylne nafukujú potrebu pôdy pre veterné elektrárne – často rátajú aj s nevyužitým priestorom medzi turbínami alebo používajú tzv. vizuálnu stopu, teda plochu, z ktorej sú turbíny viditeľné. Ako to výstižne opísal energetický analytik Amory Lovins: „Tváriť sa, že veterné turbíny ‚zaberajú‘ aj priestor medzi nimi, je ako tvrdiť, že pouličné lampy zaberajú celú plochu parkoviska – pritom 99 % priestoru zostáva na jazdenie, parkovanie a chôdzu.“

Záver

Turbíny pôdu neberú – len zdieľajú priestor. A môžu z nej urobiť ešte cennejší zdroj príjmu pre farmárov aj obce.

Tip pre dotknutých občanov

Overte si, či by veterný park mal vyrásť na súkromných, alebo obecných pozemkoch. Opýtajte sa samosprávy, čo všetko by sa mohlo za finančnú kompenzáciu v obci opraviť alebo vylepšiť. Navrhnite samospráve vlastné nápady. Prípadne sa dožadujte, nech sa o tom rozhodne participatívne.

Tip pre dotknuté samosprávy

Potencionálny zisk z poľnohospodárskeho a energetického využitia pôdy, ktorá je predmetom diskusie, občanom vysvetľujte cez konkrétne príklady zmien, ktoré by ste za zisk v oboch scenároch pri mohli do roka, do dvoch či do štyroch vykonať. Opýtajte sa verejnosti, na čo by mal byť tento extra zisk použitý. V ideálnom prípade využite možnosť participatívneho rozhodnutia o využití novej časti rozpočtu.

Zdroje:

Archer, C. L., & Jacobson, M. Z. (2003). Spatial and temporal distribution of US winds. Journal of Geophysical Research. https://doi.org/10.1029/2002JD002076

Dai, T., Valanarasu, J. M. J., Zhao, Y., Zheng, S., Sun, Y., Patel, V. M., & Jordaan, S. M. (2024). Land resources for wind energy development requires regionalized characterizations. Environmental Science & Technology, 58(11). https://doi.org/10.1021/acs.est.3c07908

Denholm, P. et al. (2009). Land-use requirements of modern wind power plants in the United States. NREL Report.https://docs.nrel.gov/docs/fy09osti/45834.pd

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Eisenson, M., Elkin, J., Fitch, A., Ard, M., Sittinger, K., Lavine S., April 2024 (revised February 2025). Rebutting 33 False Claims About Solar, Wind, and Electric Vehicles, Sabin Center for Climate Change Law. https://scholarship.law.columbia.edu/sabin_climate_change/217

Lovins, A. B. (2011). Renewable energy’s ‘footprint’ myth. The Electricity Journal, 24(6), 40–42. https://doi.org/10.1016/j.tej.2011.06.005

Hernandez, R. R. et al. (2014). Environmental impacts of utility-scale solar energy. Renewable and Sustainable Energy Reviews. https://doi.org/10.1016/J.RSER.2013.08.041

Jedicke, E. (2017). Pro und kontra Windkraft – der ganzheitliche Blick auf die Kulturlandschaftsdynamik fehlt. Naturschutz und Landschaftsplanung, 49(2), 33–36. ISSN 0940-6808.

Lovins, A. B. (2011). Renewable energy’s ‘footprint’ myth. The Electricity Journal, 24(6), 40–42. https://doi.org/10.1016/j.tej.2011.06.005

Pasqualetti, M. J. (2011). Social barriers to renewable energy landscapes. Geographical Review, 101(2), 201–223. https://doi.org/10.1111/j.1931-0846.2011.00087.x

10. Obava: Oplatí sa to vôbec? Čo ak sa investícia do vetra nikdy nevráti?

Ľudský rozmer

Každý, kto hospodári – či už s rodinným rozpočtom alebo s obecným – chce vedieť, či sa mu investícia vráti. Nedáva zmysel stavať niečo, čo nebude fungovať, ani prinášať úžitok. Preto sa táto otázka objavuje často – a je úplne oprávnená.

Fakty

Moderné veterné elektrárne sú návratnou investíciou – a to aj v slovenských podmienkach. Návratnosť investície sa pohybuje v rozmedzí 6 až 10 rokov (podľa lokality a technológie). Pri starších projektoch to bolo 10–15 rokov, ale dnešné turbíny sú výkonnejšie a efektívnejšie. Životnosť turbíny je až 30 rokov – takže 20+ rokov vyrába lacnú a čistú energiu.

Koľko energie vyrobí turbína?

Jedna moderná turbína (napr. 3 MW) dokáže za rok vyrobiť energiu pre tisíce domácností.
Energetická návratnosť je ešte rýchlejšia: za 5 až 8 mesiacov turbína „vráti“ energiu, ktorú bolo treba na jej výrobu a výstavbu.

Príklad z praxe:

Firma Eurowind Energy, ktorá pripravuje projekty pri obciach Báb, Močenok a Ľudovítová, počíta s výrobnými nákladmi 65–95 €/MWh – čo je menej ako cena energie z plynu či jadra.

A čo keď nefúka?
Je pravda, že veterné elektrárne potrebujú podporné služby – rovnako ako väčšina iných zdrojov. Aj preto sa budú dopĺňať so solárnymi elektrárňami, batériami a inými riešeniami.

Záver

Veterné elektrárne nie sú nákladná „hračka“ – sú to premyslené projekty s jasnou návratnosťou, ktoré už dnes fungujú vo vyspelých krajinách. A môžu fungovať aj u nás – s prínosom pre obec, región aj krajinu.

Tip pre dotknutých občanov

Opýtajte sa samosprávy, čo všetko by sa mohlo za finančnú kompenzáciu v obci opraviť alebo vylepšiť. Navrhnite samospráve vlastné nápady. Prípadne sa dožadujte, nech sa o tom rozhodne participatívne.

Tip pre dotknuté samosprávy

Potencionálny príjem občanom vysvetľujte cez konkrétne príklady zmien, ktoré by ste za zisk v oboch scenároch pri mohli do roka, do dvoch či do štyroch vykonať. Opýtajte sa verejnosti, na čo by mal byť tento extra príjem použitý. V ideálnom prípade využite možnosť participatívneho rozhodnutia o využití novej časti rozpočtu.

Zdroje:

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Vestas. (n.d.). Energy payback & return on energy. https://www.vestas.com/en/sustainability/environment/energy-payback

Intergovernmental Panel on Climate Change (IPCC). (n.d.). Report on renewable energy sources and climate change mitigation. https://www.ipcc.ch/report/renewable-energy-sources-and-climate-change-mitigation/

11. Obava: Veterné elektrárne sú predražené. Štát im platí dvojnásobnú cenu.

Ľudský rozmer

Mnohí ľudia majú pocit, že obnoviteľné zdroje sa financujú „na úkor bežných ľudí“ – že štát garantuje predražené výkupné ceny a my všetci to platíme v účtoch. Táto obava je pochopiteľná, najmä ak vznikla na základe skúseností z minulosti.

Fakty: Dnešné veterné elektrárne už nedostávajú žiadnu garantovanú výkupnú cenu.

Štátom garantovaný výkup sa netýka žiadneho nového projektu.
V minulosti sa podpora vzťahovala len na 3 MW výkonu – čo je menej ako dve moderné turbíny.
Garantovaná cena bola naposledy určená v roku 2020 (107 €/MWh), no trhová cena dnes bežne dosahuje 60 – 85 €/MWh – takže rozdiel sa v mnohých prípadoch vyrovnáva alebo úplne mizne.
Nové veterné parky fungujú na trhu rovnako ako iné zdroje – predávajú elektrinu za trhové ceny, bez dotácií.

Záver

Veterná energia dnes nezaťažuje peňaženky spotrebiteľov cez výkupné schémy. Naopak – pomáha zvyšovať ponuku na trhu, a tým stabilizuje alebo znižuje ceny energie pre všetkých.

Tip pre dotknutých občanov

Zaujímajte sa o to, či a za akých podmienok by bol investor schopný dodávať elektrinu vašej obci zadarmo.

Tip pre dotknuté samosprávy

Overte si v obci a jej okolí záujem o vytvorenie tzv. energetickej komunity. V prípade záujmu môžete podporou jej vytvorenia podmieniť povolenie stavby.

Zdroje:

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

12. Obava: Veterné elektrárne sú predražené. Štát im platí dvojnásobnú cenu.

Ľudský rozmer

Obyvatelia často vnímajú tlak v oblasti veternej energie ako tlak zo strany Európskej Únie alebo ako „niečo nakázané zhora“ a pýtajú sa: Má to zmysel pre nás, alebo to robíme len, aby sme splnili európske ciele?

Fakty

Slovensko má jasnú stratégiu zvýšiť energetickú bezpečnosť a znížiť závislosť od dovozu plynu, uhlia či jadrového paliva – to je prioritou aj pre vládu SR a dokumenty ako je napr. Integrovaný národný energetický a klimatický plán, ktorý koncom roka 2019 prijala Vláda SR svojim uznesením č. 606/2019.
Veterná energia môže byť skvelým zdrojom alternatívy k fosílnym palivám a má rastúci trend v mnohých krajinách, najmä v Európe.
Veterná energia je hodnotná, pretože je čistým zdrojom energie a spôsobuje minimálne znečistenie. Prevádzkové náklady sú po postavení turbín minimálne. Masová výroba a pokrok v technológii robia turbíny lacnejšími ako nikdy predtým.
Priemysel veternej energie rastie rýchlo. V roku 2012 bolo inštalovaných celosvetovo viac ako 70 000 megawattov celkového výkonu. Najviac inštalovaného výkonu veternej energie je v Nemecku a za ním nasleduje Španielsko. Doháňajú to aj USA a Čína. Ak sa táto dynamika rastu udrží, bude veterná energia schopná do roku 2050 splniť jednu tretinu globálneho dopytu po elektrickej energii.
Veterná energia pokrýva viac ako 20% celkovej výroby elektriny v krajinách ako Dánsko a Portugalsko.
V roku 2010 Čína predbehla USA, a stala sa krajinou s najkumulatívnejšou inštalovanou kapacitou veternej energie na svete.
Veterná energia je obnoviteľný zdroj energie bez znečistenia. Väčšinou sa používa na výrobu elektriny a je jediným zdrojom energie v mnohých častiach sveta.
Hoci sme súčasťou európskych záväzkov, ich plnenie prináša konkrétne výhody Slovensku – vyššiu nezávislosť, nové pracovné miesta, investície do vidieckych regiónov a udržateľný dopad na životné prostredie .

Záver

Veterné elektrárne na Slovensku nie sú vynútené Európskou úniou či komisiou, ale sú racionálnou a strategickou voľbou pre dekarbonizáciu energetiky. Plnenie európskych záväzkov ide ruka v ruke s konkrétnym prospechom pre regióny, domácnosti a obce – skrátka, to má zmysel hlavne pre nás.

Tip pre dotknutých občanov

Opýtajte sa obce, čo si za povolenie stavby pýta. Nebojte sa požadovať konkrétne výhody. Prečítajte si viac o spoločenských a enviromentálnych prínosoch výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Publikácie medzinárodných inštitúcií k tejto téme sú dôveryhodným zdrojom informácií.

Tip pre dotknuté samosprávy

Zabezpečte, aby projekty prinášali konkrétny prospech obci – energetickú nezávislosť, komunitné investície, príjmy z dane či vlastníctva. Umožní vám to rámcovať investíciu ako príležitosť pre vašu obec. Prínosy pre obec komunikujte cez konkrétne príklady zmien, ktoré by ste za ne mohli do roka, do dvoch či do štyroch vykonať.

Zdroje:

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. (2019). Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (s. 76). https://www.economy.gov.sk/uploads/files/IjkPMQAc.pdf

Slovenská inovačná a energetická agentúra. (2021). Vietor – zaujímavosti. https://www.siea.sk/wp-content/uploads/odborne_o_energii/Dokumenty/VIETOR-ZAUJIMAVOSTI.pdf

WindEurope. (2022, December 8). Slovakia has excellent wind conditions but must remove barriers to wind energy. WindFlix. https://windeurope.org/newsroom/news/slovakia-has-excellent-wind-conditions-but-must-remove-barriers-to-wind-energy/

13. Obava: Turbíny môžu narušiť spodnú vodu. Je to celé domyslené?

Ľudský rozmer

Voda je to najcennejšie, čo v krajine máme. Niet sa čo čudovať, že ľudia majú obavy – najmä ak ide o zásahy do pôdy, kde sú studne, pramene alebo prúdenie podzemnej vody. Aj kvapka neistoty môže spustiť veľkú nedôveru.

Fakty

V základoch veterných elektrární sa väčšinou používa železobetón. Všetky zámery veterných projektov, ktoré sa aktuálne prechádzajú posudzovaním vplyvov na životné prostredie, musia prejsť dôkladným environmentálnym posúdením (EIA) – a práve v ňom sa podzemným vodám venuje osobitná pozornosť. Čo všetko sa preveruje?

🔍 V rámci hodnotenia vplyvov na životné prostredie sa posudzuje:

Kde sú v okolí zdroje pitnej vody (napr. súkromné studne, pramene)
Ako sa voda pohybuje v podzemí, a či by stavba mohla ovplyvniť jej prúdenie
Aké materiály sa použijú na základy – v prípade turbín ide o štandardný železobetón bez toxických látok
Či sú navrhnuté ochranné zóny a bezpečné vzdialenosti od citlivých miest

A čo ukazujú analýzy?

Viaceré štúdie z citlivých oblastí nepreukázali žiadne negatívne vplyvy na podzemné vody.
Ani súčasné projekty na Slovensku, ktoré sú v procese EIA, nevykazujú riziká pre vodu.
Chemické a fyzikálne testy podzemnej vody pred a po výstavbe neukazujú žiadne zmeny mimo zákonných limitov.

Záver

Ochrana vody je súčasťou každej fázy projektu – od plánovania cez výstavbu až po prevádzku. Ak by hrozilo akékoľvek riziko, projekt nemôže dostať povolenie. Vaša voda je pod kontrolou – aj počas výstavby.

Tip pre dotknutých občanov

Overte si, či projekt prešiel EIA posúdením a či hodnotil vplyv na vašu studňu alebo prameň. Pýtajte sa na výsledky hydrogeologického prieskumu. Dobré projekty chránia vodu – a keď nie, povolenie nedostanú.

Tip pre dotknuté samosprávy

Požadujte nezávislé hydrogeologické posúdenie a dôraz na ochranu vodných zdrojov v územnom pláne aj v zmluve s investorom. Voda musí byť pod kontrolou – počas výstavby aj prevádzky. Závery z hydrogeologického posudku komunikujte jednoduchou a ľudskou rečou.

Zdroje:

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Valente, A., Catani, V., Esposito, L., Leone, G., Pagnozzi, M., Fiorillo, F. (2022). Groundwater Resources in a Complex Karst Environment Involved by Wind Power Farm Construction. Sustainability, 14(19), 11975. https://doi.org/10.3390/su141911975

14. Obava: Na Slovensku sa budú stavať nekvalitné turbíny. Zas to odnesieme my.

Ľudský rozmer

Ľudia majú oprávnený strach z „lacných riešení“. Či už ide o výstavbu ciest, škôl alebo elektrární – každý má skúsenosť s tým, že niekde sa šetrilo na úkor kvality. Preto je prirodzené pýtať sa: Bude to bezpečné? Spoľahlivé?

Fakty

Projekty veterných elektrární na Slovensku počítajú s najnovšími technológiami a prísnou kontrolou kvality – od návrhu až po prevádzku. Prevádzkovatelia veterných elektrární deklarujú, že veterné parky budú vybavené najpokročilejšími a najefektívnejšími riešeniami, čím sa maximalizuje ich výkon a minimalizuje environmentálny dopad. Okrem uvedeného kolaps alebo poškodenie turbíny sú mimoriadne zriedkavé a veterné turbíny vo veľkom meradle sú vybavené bezpečnostnými mechanizmami, ktoré im umožňujú odolať extrémnym poveternostným podmienkam.

Ako sa zabezpečuje kvalita?

Turbíny prechádzajú posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA), ktoré zahŕňa aj kontrolu materiálov, spoľahlivosti a bezpečnosti.
Každá turbína sa skladá z viac než 10 000 častí – ide o precízne navrhnuté technologické celky, ktoré spĺňajú európske aj slovenské normy a certifikácie.
Dodávateľský reťazec je medzinárodný – zapojené sú firmy, ktoré musia preukázať kvalitu a skúsenosti z iných projektov v Európe.

Čo sa deje po postavení turbíny?

Prevádzka turbíny neznamená, že sa na ňu zabudne. Naopak – prebiehajú pravidelné kontroly, údržba a monitoring.
V prípade poruchy je systém pripravený na rýchly zásah – výpadky sú zriedkavé a riešiteľné v krátkom čase.

Záver

Slovensko nestavia výbehový model, ale pracuje s najnovšími dostupnými typmi turbín, ktoré sú štandardom vo vyspelých krajinách EÚ. Kvalita nie je okrajová téma – je to základ dôvery medzi investorom, obcou a verejnosťou.

Tip pre dotknutých občanov

Zaujímajte sa, aký typ turbín sa má postaviť. Overte si referencie dodávateľa a pýtajte sa na záruky, servis a bezpečnostné certifikáty. Kvalitná technológia je základom vašej dôvery aj budúcej spoľahlivosti.

Tip pre dotknuté samosprávy

Zahrňte do zmluvy požiadavky na použitie certifikovaných technológií a transparentné referencie dodávateľov. Trvajte na pravidelnom servise a monitoringu. Kvalita a dlhodobá spoľahlivosť musia byť zmluvne podchytené.

Zdroj:

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Slovenský plynárenský priemysel. (n.d.). Najčastejšie otázky. https://www.spp.sk/najcastejsie-otazkya/

Enviroportál.sk. Čo je to EIA?. Enviroportál.sk.https://www.enviroportal.sk/co-je-eia

Office of Energy Efficiency and Renewable Energy. U.S. Department of Energy. (2017) How do wind turbines survive severe storms?, OFFICE OF ENERGY EFFICIENCY AND RENEWABLE ENERGY. https://perma.cc/85RN-M454

15. Obava: Nie je to ekologické. Nestaviame ďalší zásah do prírody?

Ľudský rozmer

Záleží nám na prírode – pokoj, čistý vzduch, voda, zeleň. Mnoho obcí sa obáva, že veterné elektrárne sú ďalším zásahom do prírody. Túžime po zelenom prostredí bez porušenia krajiny, a chceme mať istotu, že sa pri nových projektoch nezničia to, čo si starostlivo chránime.

Fakty

Veterné elektrárne neprodukujú žiadne emisie počas prevádzky, neznečisťujú vzduch ani vodu a nezávisia od dovozu surovín. Ich uhlíková stopa je niekoľkonásobne nižšia ako pri výrobe elektriny z plynu či uhlia. Výstavba prebieha pod prísnym dohľadom – vrátane posudzovania vplyvov na prírodu, vodu, pôdu a živočíchy – všetky veterné parky prechádzajú posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA). Okrem toho sa dá recyklovať 85–90 % celkovej hmotnosti turbíny, pričom nové technológie na recykláciu lopatiek veterných turbín sa vyvíjajú a v niektorých zariadeniach sa už lopatky skutočne recyklujú.

Základné ekologické výhody veterných parkov je možné zhrnúť aj takto:

Bezbariérový výkon – veterné parky počas prevádzky netvoria žiadne emisie, nevypúšťajú oxidy ani častice a nezhoršujú kvalitu vzduchu ani vôd.
Životná uhlíková stopa „kolíše medzi 11–13 g CO₂-eq. na kWh“ – čo je porovnateľné s jadrom a ~1 % z emisií uhlia
Spotreba vody je takmer nulová – v prevádzke sa voda nepoužíva; aj počas životného cyklu je spotreba tisícky nižšia než pri klasickej energetike.
Prísna legislatíva a EIA proces – každý projekt prechádza hodnotením dopadov na pôdu, vodu, flóru a faunu; opatrenia proti negatívnym efektom sú zakotvené v zákonoch i ďalších slovenských predpisoch.

Záver

Veterné elektrárne sú ekologické, s minimálnym trvalým vplyvom na krajinu. Vďaka nulovým emisiám, malému záberu vody a prísnej ochrane prírody sú hodnotené ako jeden z najudržateľnejších zdrojov energie. Pri citlivom plánovaní vedú k ochrane životného prostredia, nie k jeho ohrozeniu.

Tip pre dotknutých občanov

Zaujímajte sa o kvalitu spracovania EIA dokumentácie – tá ukáže, ako projekt chráni vodu, pôdu aj živočíchy. Zaujímajte sa, aké ekologické opatrenia sú navrhnuté. Dobre navrhnutý veterný park nezničí prírodu – pomáha ju chrániť pred klimatickými hrozbami.

Tip pre dotknuté samosprávy

Trvajte na dôslednom environmentálnom posúdení a zapracovaní opatrení na ochranu prírody. Žiadajte vizualizácie, posudky a kompenzácie. Využite projekt na posilnenie zelene, biodiverzity a udržateľnosti v obci.

Zdroje:

Enviroportál.sk. Čo je to EIA?. Enviroportál.sk.https://www.enviroportal.sk/co-je-eia

Wind Energy Technologies Office (2022). Carbon Rivers Makes Wind Turbine Blade Recycling and Upcycling a Reality With Support From DOE, U.S. Departmernt of Energy. .https://perma.cc/2WE8-XWC3

Sceptical Science. (n.d) How does production of wind turbine components compare with burning fossil fuels? Sceptical Science. https://skepticalscience.com/comparison-of-wind-turbine-production-with-fossil-fuel-burning.htm

Bošnjaković, M., Hrkać, F., Stoić, M. Hradovi, I. (2024) Environmental Impact of Wind Farms. MDPI. https://www.mdpi.com/2076-3298/11/11/257

16. Obava: Môžu turbíny ovplyvniť miestnu klímu?

Ľudský rozmer

Ak má niečo desaťmetrové lopatky, ktoré sa otáčajú celý deň, je normálne sa pýtať: „A nemôže to zmeniť prúdenie vzduchu či počasie v našom okolí?“ Táto otázka je úplne legitímna – a dá sa na ňu odpovedať vecne.

Fakty

Veterné turbíny nepridávajú žiadne nové teplo do atmosféry – len miešajú vzduch, ktorý tam už je. Veterné turbíny nemenia počasie a nespôsobujú globálnu zmenu klímy. Majú mierny vplyv na meteorologické podmienky na povrchu – znižujú rýchlosť vetra a zvyšujú turbulentné miešanie vzduchu. Prostredníctvom týchto fyzikálnych mechanizmov sa následne mierne menia lokálne teploty, úroveň CO₂ a vlhkosť.

Niekedy môžu dočasne a veľmi mierne zvýšiť teplotu pri zemi, najmä v noci, keď je spodná vrstva vzduchu chladnejšia a menej premiešaná.
Tento efekt je lokálny a prechodný, podobný ako napríklad pri stromoradí, kopcoch alebo výškových budovách.
Netýka sa celého regiónu a nemá vplyv na dlhodobú zmenu klímy (na rozdiel od spaľovania uhlia či plynu).

A čo hovoria výskumy?
Jedna z často citovaných štúdií (Miller & Keith, 2018) modelovala hypotetickú situáciu, že celé USA by získavali energiu len z vetra. Výsledok? Zvýšenie teploty pri povrchu o 0,24 °C – čo je menej než prirodzené denné výkyvy. Navyše išlo o extrémne nasadenie vetra, ktoré sa nás v Európe ani zďaleka netýka.

Viaceré štúdie potvrdili, že základný mechanizmus vplyvov veterných turbín na mikroklímu spočíva v tom, že veterné turbíny menia meteorologické podmienky na povrchu – znižujú rýchlosť vetra a zvyšujú turbulentné miešanie vzduchu. Prostredníctvom týchto fyzikálnych mechanizmov sa následne menia lokálne teploty, úroveň CO₂ a vlhkosť. Existencia týchto mikroklimatických vplyvov bola potvrdená počítačovými simuláciami, prieskumom pomocou satelitov a terénnymi experimentmi priamo na farmách.

Záver

Veterné elektrárne môžu spôsobiť mierne zmeny pohybu vzduchu v bezprostrednom okolí, no ich vplyv na teplotu je zanedbateľný a nepredstavuje ekologické riziko. Naopak – na rozdiel od uhlia, plynu či ropy neprodukujú skleníkové plyny, ktoré spôsobujú reálnu a nezvratnú zmenu klímy.

Tip pre dotknutých občanov

Výskumy potvrdzujú, že vplyv na teplotu či prúdenie vzduchu je zanedbateľný – menší ako napríklad efekt lesa, budovy či svahu. Vygooglite si a prečítajte dôveryhodné zdroje na túto tému. Opýtajte sa na to, do akej miery boli v rámci EIA modelované vplyvy na mikroklímu.

Tip pre dotknuté samosprávy

Vyžiadajte si modely prúdenia vzduchu v územnom posúdení. Veterné parky nemenia klímu, no dobre rozvrhnuté umiestnenie zníži aj drobné lokálne vplyvy. Komunikujte fakty a podporte dôveru verejnosti odborne podloženými údajmi.

Zdroje:

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Keith, D. W., DeCarolis, J. F., Denkenberger, D. C., Lenschow, D. H., Malyshev, S. L., & Rasch, P. J. (2004). The influence of large-scale wind power on global climate. Proceedings of the National Academy of Sciences, 101(46), 16115–16120. https://doi.org/10.1073/pnas.0406930101

Miller, L. M., & Keith, D. W. (2018). Climatic impacts of wind power. Joule, 2(12), 2618–2632. https://doi.org/10.1016/j.joule.2018.09.009

Kaffine, D.T. (2019) Microclimate effects of wind farms on local crop yields. Journal of Environmental Economics and management. https://spot.colorado.edu/~daka9342/WindCrops.pdf

17. Obava: Prídeme o turistov. Veterné turbíny pokazia ráz krajiny.

Ľudský rozmer

Turizmus je pre mnohé malé obce významným zdrojom príjmu a identity. Je prirodzené mať obavy, že nové veterné turbíny by mohli odradiť návštevníkov alebo spôsobiť, že obec stratí svoj atraktívny ráz.

Fakty

Výskum z Spojeného kráľovstva (2020) ukázal, že 75–90 % turistov má neutrálny alebo pozitívny postoj k veterným farmám, a počet návštevníkov v dotknutých regiónoch rástol aj napriek výstavbe turbín.
Podľa Fáilte Ireland (2012) takmer polovica turistov tvrdila, že veterné farmy nemali žiadny vplyv na ich návštevu, tretina uviedla pozitívny vplyv a len pätina vnímala dopad negatívne.
Niektoré veterné farmy sa stali atrakciou pre turistov: napríklad Whitelee Wind Farm (Škótsko) ponúka vyhliadkové trasy a návštevnícke centrá, podobne ako Scroby Sands (Anglicko).
Štúdie vo Walese a Británii ukázali, že vzdialenosť od veterného parku výrazne ovplyvňuje reakciu turistov – pri vzdialenosti viac ako 7–8 km neboli negatívne dopady preukázané.
Štúdia portugalského mesta Sortelha prinesla empirické dôkazy o tom, že veterné farmy neznižujú atraktivitu vidieckych destinácií, ktorých turizmus je založený na kultúrnom dedičstve.

Záver

Veterné turbíny väčšinu turistov neodrádzajú – môžu skôr prispieť k príťažlivosti lokality, ak sú citlivo umiestnené a súčasťou celkového zážitku (chodníky, vyhliadky, informačné paneli). Ak chce obec chrániť turistický ruch, je vhodné zapojiť sa do územného plánovania, nastaviť minimálne ochranné vzdialenosti a vytvoriť komunitné atrakcie pri veternom parku.

Tip pre dotknutých občanov

Zaujímajte sa, ako môže obec spojiť veterný park s turizmom – napríklad cez vyhliadky, cyklotrasy či infopanely. Dobre navrhnutý projekt môže región pre turistov zatraktívniť, nie odradiť.

Tip pre dotknuté samosprávy

Nastavte jasné pravidlá pre umiestnenie turbín mimo hlavných výhľadov a turistických trás. Premýšľajte nad tým, ako veterný park premeniť na prínos – cez infraštruktúru, zážitkové trasy či komunitné aktivity.

Zdroje:

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Mordue, T., Moss, O., & Johnston, L. (2020). The impacts of onshore-windfarms on a UK rural tourism landscape: objective evidence, local opposition, and national politics. Journal of Sustainable Tourism, 28(11), 1882–1904. https://doi.org/10.1080/09669582.2020.1769110

Fáilte Ireland Visitor Attitudes Survey (2012). Visitors Attitudes on the Enviroment. Wind Farms. https://www.failteireland.ie/FailteIreland/media/WebsiteStructure/Documents/3_Research_Insights/4_Visitor_Insights/WindFarm-VAS-(FINAL)-(2).pdf?ext=.pdf

Silva, L., Delicado, A., (2017) Wind farms and rural tourism: A Portuguese case study of residents’ and visitors’ perceptions and attitudes. Moravian Geographical Reports. https://bit.ly/3IpGz2y

18. Obava: Z turbín ma bude bolieť hlava. Robia stroboskopický efekt.

Ľudský rozmer

Ak trpíš migrénou alebo si citlivý na svetlo, aj drobné podnety môžu spôsobiť silné bolesti. Pohyblivý tieň veterných lopatiek za určitých podmienok môže naťahovať stresovú citlivosť – je prirodzené mať obavy z nepríjemného svetelného efektu, ktorý by zhoršil zdravie alebo znížil komfort bývania.

Fakty

Každý projekt výstavby veternej elektrárne si v posudzovaní vplyvov vyžaduje aj svetelno-technickú analýzu, ktorá preukáže, či projekt nebude mať negatívne svetelné efekty na okolitú prírodu a ľudí. Prípadné efekty tieňov a stroboskopický efekt veterných elektrární je možné ľahko eliminovať vhodným umiestnením, výsadbou stromov alebo inými opatreniami.

Stroboskopický efekt alebo tieňové blikanie vzniká len pri špecifických okolnostiach: nízke slnko, silný vietor a okná v osi rotácie – a býva časovo obmedzené na minúty denne, nie hodiny .
Regulácie hovorí jednoznačne: maximálne 30 minút denne alebo 30 hodín ročne pre obyvateľov v dosahu (tieto regulácie sú v krajinách ako Spojené kráľovstvo, Írsko, Kanada).
Mitigácia: projekty musia prejsť svetelno‑technickým hodnotením, ktoré modeluje kývanie tieňa. Ak sa prekračujú limity, využívajú sa opatrenia ako:
- premiestnenie turbíny,
- výsadba stromov,
- dočasná odstávka lopatiek počas kritických dní.
Odborné štúdie a úrady potvrdzujú, že tieňové bliknutie z veterných turbín nie je zdravotne nebezpečné – frekvencia je veľmi nízka (0,3–1 Hz), nespúšťa epilepsiu a len zriedkavo pôsobí ako nepríjemný podnet.
Nepríjemné pocity spôsobené vnímaním blikania súvisia najmä s osobným nastavením – nie s reálnou intenzitou javu. Štúdia (Haac a kol., 2022) na viac než 35 000 domácností ukázala, že nepríjemný pocit z tieňa nesúvisel s tým, koľko minút denne ho človek zažíva, ale skôr s tým, či sa do oblasti prisťahoval až po výstavbe.
Blikajúci tiež pre zvieratá ani rastliny nepredstavuje reálne riziko – čo potvrdzujú environmentálne posudzovania v mnohých krajinách.

Záver

Blikanie tieňa je reálne sledované a regulované. Väčšina ľudí si ho buď nevšimne, alebo vníma len minimálne. Hoci je úplne pochopiteľné obávať sa migrény od tieňa, veterné turbíny nespôsobujú zdravotné riziko a ich blikanie sa dá efektívne korigovať prostredníctvom technických opatrení. Vaše pohodlie môže byť udržané – ak obec a developeri komunikujú, plánujú citlivo a používajú dostupné technologické riešenia.

Tip pre dotknutých občanov

Ak ste citliví na svetlo, pýtajte sa na výsledky svetelno-technickej štúdie. Požiadajte obec o vizualizácie tienistých efektov a informujte sa o možných riešeniach – napríklad výsadba stromov, zmena polohy turbín či ich dočasné odstávky počas kritických hodín.

Tip pre dotknuté samosprávy

Vyžadujte svetelno-technickú analýzu a premiestnenie turbín, ak by blikanie mohlo obťažovať obyvateľov. Požiadajte o technické opatrenia (napr. výsadbu stromov, tienenie, odstávky). Citlivé plánovanie znižuje riziko sťažností a posilňuje dôveru obyvateľov.

Zdroje:

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Enviroportál.sk. Čo je to EIA?. Enviroportál.sk.https://www.enviroportal.sk/co-je-eia

Haac, R., Darlow, R., Kaliski, K., Rand, J. Hoen, B. (2022) In the shadow of wind energy: Predicting community exposure and annoyance to wind turbine shadow flicker in the United States. Energy Research & Social Science. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2214629621005582

Eisenson, M., Elkin, J., Fitch, A., Ard, M., Sittinger, K.,(2024) Lavine, Rebutting 33 False Claims About Solar, Wind, and Electric Vehicles, Sabin Center for Climate Change Law, https://scholarship.law.columbia.edu/sabin_climate_change/217

19. Obava: Veternú energiu na Slovensku nepotrebujeme. Máme dosť a ešte aj exportujeme.

Ľudský rozmer

Slovensko dnes vyzerá ako energeticky sebestačná krajina – vyrábame elektrinu, máme jadrové elektrárne, dokonca ju niekedy exportujeme. Preto je prirodzené spýtať sa: „Načo nám ešte vietor?“

Fakty

Dnes to ešte možno vyzerá, že máme dosť – no čoskoro to nebude stačiť. Slovensko bude v najbližších desaťročiach potrebovať oveľa viac elektriny než doteraz. Odhady hovoria, že do roku 2050 sa môže naša spotreba takmer zdvojnásobiť – z dnešných približne 27 TWh ročne na až 45 TWh. Dôvodom je napríklad prechod na elektromobilitu, čisté vykurovanie aj nové priemyselné investície. Veterná energia je preto jednou z rozumných ciest, ako zvládnuť budúci dopyt bez toho, aby sme sa museli spoliehať na dovoz alebo fosílne palivá. Bez ďalšieho rozvoja obnoviteľných zdrojov, vrátane vetra, nedosiahneme ani naše vlastné ciele a vlastnú spotrebu.

Zdroj: FB Útvar hodnoty za peniaze

Kde sa nachádzame?

Slovensko má cieľ: 32 % energie z obnoviteľných zdrojov z hrubej konečnej spotreby energie v roku 2030. Dnes máme zhruba 17 %.
Do roku 2030 má väčšina krajín EÚ za cieľ dosiahnuť aspoň 35 % podiel obnoviteľných zdrojov energie. Ak chce Slovensko držať krok s moderným svetom a zostať konkurencieschopné, je rozumné mieriť rovnakým smerom.

Prečo vietor?

Jadrové palivo dovážame – veterná energia využíva zdroj, ktorý máme doma a je zadarmo: vietor.
Veterné turbíny sa stavajú rýchlejšie než nové jadrové bloky – a pomáhajú pokrývať dopyt po elektrine spolu s fotovoltikou.
Podľa Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) je v súčasnosti možné pripojiť 917 MW nových veterných a solárnych zdrojov (link)
Vietor spája komunity. Veterná energia umožňuje vznik energetických komunít, ktoré prinášajú čistú energiu bližšie k ľuďom. Vďaka výrobe a spotrebe elektriny priamo v regióne pomáhajú energetické komunity znížiť náklady, zmierniť cenové výkyvy a zvyšujú energetickú nezávislosť. Obyvatelia sa tak nestávajú len spotrebiteľmi, ale aktívnymi spoluhráčmi v energetike – rozhodujú, ako a odkiaľ bude ich elektrina prichádzať. Okrem toho zostáva viac peňazí a pracovných príležitostí v regióne, čo prispieva k jeho rozvoju a stabilite.

Záver

Slovensko potrebuje viac obnoviteľných zdrojov, aby malo stabilný, bezpečný a domáci zdroj energie pre časy, keď budeme všetci potrebovať viac elektriny.

Tip pre dotknutých občanov

Aj keď dnes elektrinu vyrábame, spotreba čoskoro porastie. Vietor je domáci, čistý zdroj energie – pomáha stabilite, znižuje závislosť a udržuje ceny pod kontrolou. Pýtajte sa, ako vaša obec môže z vetra získať výhodu.

Tip pre dotknuté samosprávy

Overte si v okolí vašej obce záujem o vytvorenie tzv. energetickej komunity. V prípade záujmu môžete podporou jej vytvorenia podmieniť povolenie stavby. Zahrňte veterné projekty do strategických plánov obce ako nástroj energetickej sebestačnosti. Vietor dnes nie je bonus – je to poistka pre budúcnosť.

Zdroje:

Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), a.s. (2025) SEPS pristupuje k navýšeniu kapacity pre pripájanie nových a zvýšenie výkonu existujúcich zdrojov. https://www.sepsas.sk/tlacove-spravy/seps-pristupuje-k-navyseniu-kapacity-pre-pripajanie-novych-a-zvysenie-vykonu-existujucich-zdrojov-2/

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Slovenská asociácia udržateľnej energetiky. (2022). Príručka pre zakladateľov energetických komunít. https://www.sapi.sk/files/132_FINAL_SAPI_Prirucka.pdf

Odhadovaný vývoj spotreby elektriny na Slovensku (2024, marec 21). Zdieľané: „Útvar hodnoty za peniaze“ [Status]. Facebook. https://www.facebook.com/photo.php?fbid=1036448265192950&id=100064833575723&set=a.218585613645890

20. Obava: Nie je lacnejšie postaviť jadrovú elektráreň?

Ľudský rozmer

Keď sa povie „jadro“, mnohí si vybavia stabilný zdroj energie, na ktorý sme roky zvyknutí. A preto sa zdá logické si myslieť, že to bude aj najlacnejšia možnosť. Ale čísla dnes hovoria inak – najmä pri nových projektoch.

Fakty

Nové veterné elektrárne dnes vyrábajú elektrinu lacnejšie ako nové jadrové bloky. Ukazujú to viaceré nezávislé analýzy. Tu je porovnanie výrobných nákladov na elektrinu (v €/MWh) z rôznych zdrojov:

Zdroj	Minimálna cena	Maximálna cena
Vietor (nové projekty)	22 €	69 €
Solárne elektrárne	22 €	89 €
Jadro (nové projekty)	64 €	204 €
Zemný plyn	106 €	204 €
Uhlie	63 €	153 €
Zdroj: Lazard 2023, NEA & IEA 2020, NREL 2022

Čo z toho vyplýva? Aj keď rôzne analýzy uvádzajú mierne odlišné údaje, takmer všetky sa zhodujú v jednom: Nová veterná energia je lacnejšia než nové jadrové elektrárne.

A ešte niečo:

Veterná turbína sa postaví za 1–2 roky, jadrový blok za 10–15 rokov.
Veterná energia nemá drahé palivo, nepotrebuje likvidáciu odpadu, ani ochranu pred haváriami.
Lacná energia z vetra sa dostáva do siete oveľa skôr – a to znižuje celkové náklady pre domácnosti.

Záver

Veterné elektrárne sú dnes jednou z najlacnejších foriem výroby elektriny – a práve preto ich podporujú aj krajiny, ktoré majú vlastnú jadrovú infraštruktúru (napr. Francúzsko či Fínsko).

Tip pre dotknutých občanov

Jadro poznáme, ale nové veterné zdroje vyrábajú elektrinu lacnejšie a oveľa rýchlejšie. Zaujímajte sa, ako môžu veterné projekty znížiť účty vo vašej domácnosti – a zároveň priniesť obci výnosy bez dlhého čakania.

Tip pre dotknuté samosprávy

Veterné parky viete realizovať do dvoch rokov, zatiaľ čo postaviť jadrovú elektráreň trvá desaťročia. Prinášajú rýchlejší efekt pre obecný rozpočet a cenovo výhodnejšiu energiu. Vysvetľujte verejnosti jednoduchým jazykom a cez príklady, prečo výroba energie z obnoviteľných zdrojov (vrátane vetra) dáva zmysel z pohľadu domácnosti, obce, ale aj krajiny.

Zdroje:

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Lazard. (2023, apríl). Lazard’s Levelized Cost of Energy Analysis—Version 16.0. https://www.lazard.com/perspective/levelized-cost-of-energy-levelized-cost-of-storage-and-levelized-cost-of-hydrogen/

Nuclear Energy Agency & International Energy Agency. (2020, október 26). Low-carbon generation is becoming cost-competitive, NEA and IEA say in new report. OECD. https://www.oecd-nea.org/jcms/pl_51126/low-carbon-generation-is-becoming-cost-competitive-nea-and-iea-say-in-new-report

National Renewable Energy Laboratory. (2022). 2022 Annual Technology Baseline (ATB). U.S. Department of Energy. https://atb.nrel.gov/electricity/2022/index

21. Obava: Čo ak veterné turbíny preťažia elektrickú sieť?

Ľudský rozmer

Elektrina je pre nás samozrejmosť – no výpadky nás rýchlo presvedčia o jej hodnote. Preto je úplne legitímne obávať sa, či nové veterné parky „nepreťažia káble“, nevytvoria výpadky či neohrozia stabilitu siete. Ide o zdravú starostlivosť o bezproblémový chod základnej infraštruktúry.

Fakty

Slovenská elektrizačná sústava je na rozumne plánovaný postupný rozvoj obnoviteľných zdrojov pripravená – a má jasné pravidlá a mechanizmy, ktoré zaručujú jej bezpečnú prevádzku aj pri veterných elektrárňach. Slovenská elektrizačná a prenosová sústava (SEPS) v priebehu posledných štyroch rokov uvoľnila 917 MW inštalovaného výkonu na pripojenie obnoviteľných zdrojov elektriny na báze veternej a slnečnej energie.

Ako to funguje?

Elektrizačnú sústavu riadi elektroenergetický dispečing, ktorý nepretržite sleduje a vyhodnocuje rovnováhu medzi výrobou a spotrebou elektriny a záťaženie siete v reálnom čase.
Ak je v sieti nadbytok elektriny (napr. počas neočakávaného veterného dňa a nízkej spotreby), môže dispečer pri predchádzaní stavu núdze a po vyčerpaní všetkých nápravných obchodných a prevádzkových opatrení dočasne obmedziť výkon veterných turbín – aj keď vonku fúka.
Takéto zásahy však nie sú bežným prevádzkovým stavom, prebiehajú po dôkladnom zvážení riadeným a koordinovaným postupom z úrovne elektroenergetického dispečingu.

Dôvody, pre ktoré sa turbína môže dočasne odstaviť:

Prevencia preťaženia siete.
Bezpečnosť vtáctva pri migrácii.
Silný vietor, námraza alebo búrky.
Monitorovanie hluku v citlivých časoch.

Tieto zásahy sú v súlade s platnou legislatívou.

Záver

Veterné elektrárne neohrozujú spoľahlivosť siete – práve naopak, pri správnom riadení sú jej integrálnou súčasťou inteligentnej prevádzky. Využitie mechanizmu obmedzenia výkonu, spolu s modernými technológiami na podporu frekvencie, zaisťuje, že sieť zostáva bezpečná aj pri vyššom podiele obnoviteľných zdrojov.

Tip pre dotknutých občanov

Nebojte sa výpadkov – elektrická sieť je spravovaná nonstop dispečingom a pripravená zvládať aj veterné parky. Veterné turbíny sa pri potrebe vedia automaticky obmedziť – bezpečne, bez dopadu na domácnosti.

Tip pre dotknuté samosprávy

Spolupracujte s investorom a distribútorom, aby boli všetky technické riešenia koordinované a sieť ostala spoľahlivá aj po spustení veterných turbín.

Zdroje:

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Slovenská elektrizačná prenosová sústava. (2025). SEPS pristupuje k navýšeniu kapacity pre pripájanie nových a zvýšenie výkonu existujúcich zdrojov

https://www.sepsas.sk/tlacove-spravy/seps-pristupuje-k-navyseniu-kapacity-pre-pripajanie-novych-a-zvysenie-vykonu-existujucich-zdrojov-2/

22. Obava: Kvôli veterným parkom prídeme o lesy

Ľudský rozmer

Pre mnohých ľudí je predstava straty lesa emotívna a zásadná – nikto nechce, aby sme pri výstavbe veterného parku prišli o lesný priestor, ktorý je súčasťou ich domova a identity krajiny. Stromy sú v krajine symbolom života, tieňa a istoty. Každý, komu záleží na prírode, sa oprávnene pýta – neprídeme o lesy?

Fakty

Veterné parky sa plánujú prednostne na poľnohospodárske alebo menej hodnotné plochy – nie na zdravé lesné komplexy. A to nielen z ekologických, ale aj technických dôvodov.

V lesných oblastiach má vietor nižšiu rýchlosť a horšiu kvalitu prúdenia kvôli vysokej drsnosti terénu – teda prekážkam, ktoré narúšajú plynulé laminárne prúdenie vetra. Stromy spôsobujú turbulencie, ktoré znižujú efektivitu veterných turbín (miestami až o 30%). Naopak, rovinaté a otvorené plochy – ako poľnohospodárska pôda alebo vodné plochy – sú pre výstavbu vhodnejšie, pretože vietor tu prúdi rýchlejšie a stabilnejšie. Napríklad v Nemecku, v jednej z najhustejšie zalesnených krajín EÚ, predstavoval v roku 2023 podiel veterných turbín postavených v lesoch iba 9% z ich celkového počtu.

Ak je výnimočne nutný zásah do lesa (napr. kvôli prístupovej ceste), kompenzuje sa výsadbou nových stromov a ekologickými opatreniami. Každý projekt podlieha prísnemu environmentálnemu hodnoteniu (EIA), kde sa detailne posudzujú dopady na lesy, pôdu, vodu a biodiverzitu a vyžadujú sa nápravné a kompenzačné kroky.

10 najčastejšie sa opakujúcich faktorov, ktoré rozhodujú o výbere lokality na stavbu veterných parkov.
Zdroj: Rediske et al., 2021 – Wind power plant site selection: A systematic review https://doi.org/10.1016/j.rser.2021.111293)

Komplexnejší terén má vplyv nielen na výkon turbín, ale aj na ich údržbu. V dôsledku turbulencií sú lopatky turbín nerovnomerne zaťažené, čo spôsobuje ich rýchlejšie opotrebenie. Naopak, rovinaté a otvorené plochy – ako poľnohospodárska pôda alebo vodné plochy – sú pre výstavbu vhodnejšie. Prúdenie vetra je tu stabilnejšie a lopatky sú menej zaťažené, čo zvyšuje ich životnosť a znižuje potrebu ich nadmernej údržby.

Na veterných parkoch umiestnených v lesoch bolo vykonané mapovanie narušenia lesov a erózie pôdy spôsobených ich výstavbou. Ako primárna príčina narušenia lesov bola identifikovaná výstavba prístupových ciest, nie výstavba turbín samotných. Zároveň sa však pri výbere lokácie veterného parku prihliada aj na jeho vzdialenosť od cestných komunikácií, pričom preferovanými sú tie v blízkosti už existujúcich hlavných ciest z logistických a finančných dôvodov.

Záver

Deforestácia pri výstavbe veterných parkov nie je bežná – projekty sú citlivo plánované a umiestňované do lokalít, kde nemá vietor prirodzené prekážky, čo znamená mimo lesov. A to nielen preto, že lesy chránime, ale aj preto, že pre veternú energiu nie sú vhodné. Pojem „veterný park = strata lesa“ preto nie je podložený faktami.

Tip pre dotknutých občanov

Pýtajte sa, kde presne budú turbíny a cesty. Ak ide o les, žiadajte vysvetlenie, kompenzačné opatrenia a výsadbu nových stromov. Každý projekt musí prejsť EIA – tam je ochrana lesa povinná.

Tip pre dotknuté samosprávy

Požadujte, aby sa veterný park plánoval mimo lesných území. Ak sa výrub nedá vyhnúť, dohodnite výsadbu náhradnej zelene a monitorovanie dosahov. Trvajte na dôslednom dodržaní EIA a zapojte obec do kontroly realizácie opatrení.

Zdroje:

Elgendi, M., AlMallahi, M., Abdelkhalig, A., & Selim, M. Y. E. (2023). A review of wind turbines in complex terrain. International Journal of Thermofluids, 17, 100289. https://doi.org/10.1016/j.ijft.2023.100289

Enviroportál.sk. Čo je to EIA?. Enviroportál.sk. https://www.enviroportal.sk/co-je-eia

Guma, G., Bucher, P., Letzgus, P., Lutz, T., & Wüchner, R. (2022). High-fidelity aeroelastic analyses of wind turbines in complex terrain: Fluid–structure interaction and aerodynamic modeling. Wind Energy Science, 7(4), 1421–1439. https://doi.org/10.5194/wes-7-1421-2022

Ministerstvo životného prostredia SR (2025). Metodika pre rozvoj veternej energetiky SR (pracovná verzia). Bratislava. [online] Dostupné na: https://minzp.sk/poo/aktuality/envirorezort-zverejnil-pracovny-navrh-metodiky-rozvoj-veternej-energetiky-ramci-plnenia-uloh-vyplyvajucich-z-planu-obnovy.html

Rediske, G., Burin, H. P., Rigo, P. D., Rosa, C. B., Michels, L., & Siluk, J. C. M. (2021). Wind power plant site selection: A systematic review. Renewable and Sustainable Energy Reviews, 148, 111293. https://doi.org/10.1016/j.rser.2021.111293

WPD. Wind energy in the wood. https://www.wpd.de/en/wind/germany/wind-energy-in-the-wood/

Xia, Z., Li, Y., Guo, S., Zhang, X., Pan, X., Fang, H., Chen, R., & Du, P. (2025). Assessment of forest disturbance and soil erosion in wind farm project using satellite observations. Resources, Conservation and Recycling, 212, 107934. https://doi.org/10.1016/j.resconrec.2024.107934

Zendehbad, M., Chokani, N., & Abhari, R. S. (2017). Impact of forested fetch on energy yield and maintenance of wind turbines. Renewable Energy, 96, 548–558. https://doi.org/10.1016/j.renene.2016.05.014

23. Obava: Čo sa stane o 35 rokov, keď sa turbína doslúži?

Ľudský rozmer

Mnohí ľudia si kladú otázku, čo bude s veternými turbínami po uplynutí ich životnosti. Predstava opustených konštrukcií v krajine alebo nebezpečného odpadu môže vyvolávať obavy. Obyvatelia chcú mať istotu, že sa ich krajina nezmení na technickú pustatinu a že niekto prevezme zodpovednosť za odstránenie starých zariadení.

Fakty

1. Repowering (obnovenie)– výmena starých komponentov za nové. Niektoré časti (napr. základy) môžu byť zachované, čím sa znižuje ekologická záťaž a predlžuje životnosť starších veterných parkov. Vďaka nemu nie je potrebné hľadať alternatívne umiestnenie nových turbín narozdiel od iných foriem získavania energie. Repowering využíva existujúcu infraštruktúru a znižuje počet turbín na už zastavanom území a tak nemá dodatočné vplyvy na krajinu.
2. Demontáž a recyklácia – približne 90% komponentov (oceľ, hliník, meď, betón, elektronika či oleje) sa už dnes efektívne recykluje (pozri obavu č. 7).
3. Kreatívne opätovné využitie – napr. z lopatiek vznikajú prístrešky, nábytok, ihriská či protihlukové steny.
  Moderné veterné turbíny majú životnosť približne 25 – 30 rokov. Po jej skončení existujú tri hlavné cesty:

Detské ihrisko v Rotterdame, Holandsko: Superuse Rotterdam, https://www.superuse-studios.com/projectplus/blade-made/

Výstavba mostov pre peších vo Veľkej Británii, Írsku a USA, kde ich znovu využíva spoločnosť Blade Bridge, https://bladebridge.ie/project/midleton-to-youghal-greenway-bridge/

Garáž pre bicykle, Dánsko, Energy Source & Distribution, https://esdnews.com.au/from-wind-turbines-to-bicycle-garages/

Aj materiály, ktoré sú náročnejšie na spracovanie (napr. kompozity z lopatiek), nachádzajú uplatnenie v stavebníctve alebo pri výrobe cementu. Celý proces prebieha podľa vopred stanovených plánov a environmentálnych pravidiel.

Hierarchia preferovaných možností nakladania s odpadom z lopatiek z turbín
Zdroj: Rathore & Panwar, 2022 – ttps://doi.org/10.1177/0734242X221135527

Po demontáži sa lokalita upravuje – môže sa znovu využiť pre poľnohospodárstvo, rekreáciu alebo opätovnú výstavbu turbín. Na mnohých miestach sa obnovuje vegetácia a vracia sa prirodzený ekosystém.

Záver

Aj po skončení životnosti veterných turbín existujú zodpovedné a ekologické riešenia. Obavy z neudržateľného odpadu či znečistenia sú z veľkej časti neopodstatnené – recyklácia, repowering a kreatívne využitie materiálov umožňujú minimalizovať dopad na životné prostredie. Staré turbíny nie sú problémom, ale zdrojom nových možností.

Tip pre dotknutých občanov

Overte si, čo sa stane po skončení životnosti turbíny. Pýtajte sa na zmluvné záruky o odstránení a obnove krajiny. Dobre nastavené podmienky v zmluve ochránia vašu pôdu aj budúcnosť.

Tip pre dotknuté samosprávy

V zmluve so stavebníkom sa jasne dohodnite na povinnostiach spojených s odstránením alebo výmenou turbíny po skončení jej prevádzky. Súčasťou vašej zmluvy môže byť aj finančné krytie demontáže a potvrdenie o recyklácii materiálov – chráni to krajinu aj rozpočet obce.

Zdroje:

Bundesverband WindEnergie. (n.d.). Continued operation of wind turbines after at end of EEG-funding. BWE e.V. https://www.wind-energie.de/english/policy/repowering/

Fonte, R., & Xydis, G. (2021). Wind turbine blade recycling: An evaluation of the European market potential for recycled composite materials. Journal of Environmental Management, 287, 112269. https://doi.org/10.1016/j.jenvman.2021.112269

Jensen, J. P. (2019). Evaluating the environmental impacts of recycling wind turbines. Wind Energy, 22(2), 316–326. https://doi.org/10.1002/we.2287

Jones, N. F., & Pejchar, L. (2013). Comparing the Ecological Impacts of Wind and Oil & Gas Development: A Landscape Scale Assessment. PLoS ONE, 8(11), e81391. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0081391

Khalid, M. Y., Arif, Z. U., Hossain, M., & Umer, R. (2023). Recycling of wind turbine blades through modern recycling technologies: A road to zero waste. Renewable Energy Focus, 44, 373–389. https://doi.org/10.1016/j.ref.2023.02.001

Queen’s University Belfast. (2022, December 20). Researchers transform landfilled wind turbine blades into footbridges. https://www.qub.ac.uk/News/Allnews/2023/wind-turbines-turned-into-footbridges.html

Spini, F., & Bettini, P. (2024). End-of-Life wind turbine blades: Review on recycling strategies. Composites Part B: Engineering, 275, 111290. https://doi.org/10.1016/j.compositesb.2024.111290

Strauss, T. (n.d.). Blade–Made playgrounds. Superuse Studios. https://www.superuse-studios.com/projectplus/blade-made/

Toussaint, K. (2021, August 25). This giant wind turbine blade can be recycled. Fast Company. https://www.fastcompany.com/90674645/this-giant-wind-turbine-blade-can-be-recycled

U.S. Department of Energy. (n.d.). Wind turbine recycling. Office of Energy Efficiency & Renewable Energy. https://www.energy.gov/eere/wind/wind-turbine-recycling

WindEurope. (2024, December 4). Europe not yet reaping the benefits of repowering old wind farms. WindEurope. https://windeurope.org/newsroom/press-releases/europe-not-yet-reaping-the-benefits-of-repowering-old-wind-farms/

Zdroje fotografií:

Bladebridge. (n.d.). Midleton To Youghal Greenway Bridge. Bladebridge. https://bladebridge.ie/project/midleton-to-youghal-greenway-bridge/

Howland, N. (2021, September 28). From wind turbines to bicycle garages. Energy Source & Distribution. https://esdnews.com.au/from-wind-turbines-to-bicycle-garages/

Rathore, N., & Panwar, N. L. (2023). Environmental impact and waste recycling technologies for modern wind turbines: An overview. Waste Management & Research: The Journal of the International Solid Wastes and Public Cleansing Association, ISWA, 41(4), 744–759. https://doi.org/10.1177/0734242X221135527

Superuse Studios. (n.d.). Blade–Made playgrounds. https://www.superuse-studios.com/projectplus/blade-made/

24. Obava: Čo ak firma, ktorá park postavila, zanikne?

Ľudský rozmer

Dôvera v to, že niečo bude fungovať aj o 30 rokov, nie je samozrejmá. Obzvlášť, keď sa menia vlastníci, firmy aj trhy. Je úplne pochopiteľné obávať sa, či po 30 rokoch nebude veterný park jednoducho ignorovaný alebo obývaný betónovou spúšťou. Mení sa vlastníctvo firiem, menia sa trhy – a čo ak sa projekt neskončí dobre?

Fakty

Ak firma zanikne počas alebo po výstavbe veterného parku, Metodika pre rozvoj veternej energetiky SR presne definuje, ako sa postupuje:

Investor (alebo iná právnická osoba) je zákonne viazaný zabezpečiť ukončenie prevádzky a vyčistenie lokality vrátane demontáže turbín, odvozu materiálov, recyklácie komponentov alebo ich ekologickej likvidácie.
Kontrakčné zmluvy a povolenia (napr. EIA) obsahujú záložné mechanizmy, ktoré môžu pokryť náklady na sanáciu, ak investor nebude schopný jeden z týchto krokov splniť.
Metodika tiež predpisuje plán „end-of-life“, kde investor identifikuje možnosti repoweringu, recyklácie a sanácie územia – vrátane ponechania základov, kde je to neškodné, alebo ich odstránenia, ak to vyžaduje územný plán.
V prípade, že investor neplní svoje povinnosti, úrady môžu vymáhať nápravu prostredníctvom právnych krokov – od revokácie povolení až po využitie finančných záruk na dokončenie procesu.

Záver

Veterné parky nemusia zanechať ruiny – štandardná prax je, aby developer priniesol záruky už na začiatku projektu, monitoroval sa decommissioning akt, a zabezpečil, že lokalita sa po skončení vráti do pôvodného stavu, bez dodatočných nákladov na obec či krajinu.

Tip pre dotknutých občanov

Overte si, či developer poskytol finančnú zábezpeku na odstránenie parku po jeho životnosti. Pýtajte sa na plán „čo bude potom“ – každé zodpovedné riešenie ho má.

Tip pre dotknuté samosprávy

Vyžadujte v zmluvách s investorom záväzný plán a garanciu demontáže parku. Uistite sa, že projekt má krytie aj pre prípad zániku firmy – ide o bežný nástroj zodpovedného plánovania.

Zdroje:

25. Obava: Ako sa vyberajú investori? Kto o tom rozhoduje?

Ľudský rozmer

Dôvera je základ. Ak ľudia netušia, kto má záujem postaviť veterný park v ich okolí, a prečo práve tam, prirodzene vzniká neistota. Transparentnosť výberu a jasné pravidlá dávajú komunitám pocit, že veci nie sú „niekde dohodnuté za zatvorenými dverami“.

V Metodike pre rozvoj veternej energetiky SR sú popísané dva základné prístupy k rozvoju projektov veterných parkov – teda aj k výberu investorov:

1. Štandardný postup

Používa sa mimo akceleračných zón.
Investor si sám vyberá lokalitu a podstupuje celý povoľovací proces: stanoviská, dokumentácia, EIA, stavebné povolenie.
Obec v tomto prípade vstupuje najmä cez nájom pôdy, podmienky v územnom pláne a pripomienkovanie počas EIA.

2. Postup v akceleračných zónach

Lokalitu preddefinuje štát (tzv. gestor), ktorý stanoví aj „prahové hodnoty“ – hluk, tieň, ochrana prírody.
Investor sa môže prihlásiť do predpripraveného územia – musí však rešpektovať podmienky dané štátom.
Ak ich splní, povoľovanie môže prebehnúť rýchlejšie (max. 12 mesiacov).
Obce môžu cez gestora a metodiku ovplyvniť podobu výzvy, rozsah záväzkov (komunitné prínosy, územné limity, architektonické riešenia).

Niektoré samosprávy si v praxi vyžadujú zmluvné kompenzácie, kontrolu nad dopadmi či participáciu. Metodika pre rozvoj veternej energetiky SR výslovne uvádza, že komunikácia s obcami je kľúčová súčasť prípravy a podporuje jasné pravidlá, ktoré dávajú samosprávam istotu.

Záver

Výber investora nie je náhodný ani netransparentný. Prebieha buď ako iniciatíva samotného investora, alebo vopred rámcovo riadený proces v tzv. akceleračných zónach, kde obce môžu požadovať jasné pravidlá a záväzky. Investor bez spolupráce s obcou projekt realizovať nemôže – keďže potrebuje súhlas k pôde aj k územnému plánu. Komunita preto má v rukách možnosť ovplyvniť výsledok – a metodika jej v tom dáva oporu.

Tip pre dotknutých občanov

Zaujímajte sa, kto je investorom a aké podmienky obec dohodla. Pýtajte sa na verejných stretnutiach a trvajte na zverejnení zmlúv, ktoré ovplyvňujú vaše prostredie.

Tip pre dotknuté samosprávy

Ak je vaša lokalita atraktívna pre tento typ investorov, vyhláste verejnú výzvu a nastavte výberové kritériá vopred. Do zmluvy zahrňte podmienky výhod pre komunitu a povinnosti investora – čím jasnejšie, tým transparentnejšie.

Zdroje:

26. Obava: Kto vlastne prevádzkuje turbíny? A kto zarába na predaji elektriny?

Ľudský rozmer

Mnohí obyvatelia si kladú otázku: komu tie turbíny patria? A čo z toho bude mať naša obec? Nejasnosti o vlastníctve a ziskoch môžu vyvolávať podozrenia a pocit, že niekto iný profituje na úkor komunity.

Fakty

Veterné elektrárne spravidla vlastnia a prevádzkujú špecializované energetické firmy – niekedy domáce, niekedy so zahraničným kapitálom. Obec s investorom podpisuje nájomnú zmluvu na pozemok, alebo sa podieľa na projekte inak, napríklad cez komunitné partnerstvo. Investor nesie zodpovednosť za výstavbu, prevádzku, údržbu aj likvidáciu parku.

Investor uzatvára zmluvu o pripojení a obchoduje s vyrobenou elektrinou. Elektrina z turbín je dodávaná do siete prostredníctvom oficiálnych distribútorov, na základe zmluvných a technických podmienok. Príjmy z predaja elektriny získava investor, pokiaľ sa obec nedohodne inak (napr. podiel na zisku, fixný prenájom, fondy atď.).

Predaj elektriny prebieha cez burzu alebo priamymi zmluvami, a príjmy idú investorovi.
Obce má právomoc vyjednať výhody alebo kompenzácie, môžu získať nájomné, finančné príspevky alebo podiely z výnosov – a čoraz častejšie sa diskutuje aj o komunitných modeloch, kde môžu z investície profitovať aj samotní obyvatelia.

Obec má právomoc vyjednať výhody alebo kompenzácie.
Aj keď obec turbíny nevlastní, môže získať prínosy formou:

nájomného za pozemky,
príspevku do rozpočtu,
zriadenia komunitného fondu,
spoločnej firmy (napr. verejno-súkromné partnerstvo).

Záver

Turbíny spravidla prevádzkuje investor, ktorý projekt financuje. Obec sa však môže aktívne podieľať na podmienkach – a zabezpečiť si finančné alebo komunitné benefity. To, koľko získa, závisí od vôle a vyjednávacej sily samosprávy.

Tip pre dotknutých občanov

Overte si, kto je vlastníkom projektu a ako bude obec z projektu profitovať. Pýtajte sa na výšku nájomného, kompenzácie a možnosti zapojenia komunity – máte právo vedieť, komu a ako veterný park slúži.

Tip pre dotknuté samosprávy

Do zmluvy s investorom zahrňte jasné podmienky výhod pre obec – nájomné, komunitný fond, alebo podiel na výnose. Zvážte možnosť komunitného vlastníctva či participácie občanov, ktorá posilní dôveru a lokálny prínos.

Zdroje:

27. Obava: Vyplaší to zver, poľovníci prídu o zver aj o revíry.

Ľudský rozmer

Poľovníctvo má v mnohých slovenských regiónoch hlboké korene. Nejde len o lov, ale aj o starostlivosť o krajinu, biodiverzitu a komunitné väzby. Ak sa v krajine objaví niečo nové, je prirodzené pýtať sa: čo to spraví so zverou? Kam sa presunie? Bude ju menej?

Fakty

Štúdie ukazujú, že veterné parky majú na zver rôznorodý vplyv. Záleží od ich druhu, umiestnenia či výšky a veľkosti turbín. Najvýraznejším vplyvom je presun či zmena početnosti populácií. Presun bol zaznamenaný u 63% prípadov vtáctva a 67% prípadov cicavcov, avšak:

Výskumy z Poľska aj USA ukazujú, že väčšina divo žijúcich cicavcov si po čase na prítomnosť veterných turbín zvykne – podobne ako si zvykli na železnice, cesty či elektrické vedenia.
Poľsko (2024): mierny pokles početnosti srnčej zveri a diviakov v bezprostrednej blízkosti turbín, žiadny vplyv na zajace či stredne veľké mäsožravce (líšky, jazvece, kunovité šelmy).
USA (2023): hlavným faktorom ovplyvňujúcim správanie zveri je výstavba, nie samotná prevádzka turbín. Po dokončení sa zver zvyčajne vracia – ak zostane zachovaný krajinný charakter.
Turbíny nevydávajú trvalý hluk, ich pohyb nenapodobňuje dravce, nevyvolávajú paniku.
Projekty sa umiestňujú mimo migračných trás a jadrových zón lovu. Súčasťou každého posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) je aj hodnotenie vplyvov na vtáctvo a cicavce. Ak je ohrozenie vysoké, projekt sa upravuje: posun lokality, zriadenie ochranných pásiem, vegetačné clony a pod. Napríklad pri plánovaní veterného parku Beinn an Tuirc v Škótsku bolo po hodnotení vplyvov zmenené jeho umiestnenie do lokality, kde nemal negatívny dopad na chránené vtáctvo vyskytujúce sa na pôvodnom území. Následné štúdie zistili, že vďaka správnemu posúdeniu vplyvov park nemal žiadne následky na jeho presun
Osobné skúsenosti poľovníkov ukazujú, že zver sa vracia do lokalít v blízkosti turbín – najmä ak sa nenaruší prirodzený biotop.

Záver
Zver nie je bezbranná – a krajina nie je nepriateľom vetra. Zatiaľ čo po výstavbe môže dôjsť k dočasnému ústupu zveri, výskumy aj skúsenosti ukazujú, že sa zver po čase vracia. Ak je krajina pokojná a zostáva jej prirodzený rytmus, zver sa prispôsobí. Veterné turbíny sa nestavajú „proti“ prírode. Naopak – pri rozumnom plánovaní sa môžu stať súčasťou krajiny, kde bude mať miesto aj vietor, aj zver.

Tip pre dotknutých občanov

Zaujímajte sa, či projekt zohľadnil miestne zverové trasy a biotopy. Poľovnícke združenia môžu iniciovať dialóg s investorom a vyžiadať si úpravy projektu, ktoré minimalizujú dopad na zver a zachovajú funkčnosť revírov

Tip pre dotknuté samosprávy

Vyžiadajte si odborné posúdenie vplyvu na zver ešte pred schválením projektu. Po dohode s investormi trvajte na ochranných pásmach a vegetačných úpravách, ktoré umožnia zvieratám adaptáciu a udržia ekologickú funkciu krajiny.

Zdroje:

Łopucki, R., Klich, D., & Gielarek, S. (2017). Do terrestrial animals avoid areas close to turbines in functioning wind farms in agricultural landscapes? Environmental Monitoring and Assessment, 189(7), 343. https://doi.org/10.1007/s10661-017-6018-z

Klich, D., Kawka, J., Łopucki, R., Kulis, Z., Yanuta, G., Budny, M., 2024. The contingent impact of wind farms on game mammal density demonstrated in a large-scale analysis of hunting bag data in Poland. Scientific Reports, 14(1), 12239. https://doi.org/10.1038/s41598-024-76999-2

Northwest National Laboratory. (n.d.). Terrestrial mammals. Tethys. https://tethys.pnnl.gov/receptor/terrestrial-mammals

Tolvanen, A., Routavaara, H., Jokikokko, M., & Rana, P. (2023). How far are birds, bats, and terrestrial mammals displaced from onshore wind power development? – A systematic review. Biological Conservation, 288, 110382. https://doi.org/10.1016/j.biocon.2023.110382

Wind Europe. (2017). Mainstreaming energy and climate policies into nature conservation. The role of wind energy in wildlife conservation. Wind Europe. https://windeurope.org/wp-content/uploads/files/policy/topics/sustainability/WindEurope-Paper-on-the-role-of-wind-energy-in-wildlife-conservation.pdf#:~:text=Wind%20energy%20can%20be%20developed,effect%20on%20Natura2000%20areas%2C%20the

28. Obava: Prečo Slovensko vlastne chce a potrebuje veternú energiu?

Ľudský rozmer

Ak má niekto podporiť zmenu, potrebuje jej rozumieť – nielen formálne, ale z pohľadu každodenného života.

Fakty

Slovensko potrebuje viac obnoviteľných zdrojov, pretože:

rastie spotreba elektriny – elektromobily, digitalizácia, nové fabriky, tepelné čerpadlá,
musíme znížiť závislosť od dovozu energií,
a zároveň znížiť emisie, ktoré ničia klímu aj zdravie.

Záver

Vietor je domáci, dostupný a zadarmo. Veterné elektrárne sú rýchle na výstavbu, lacné na prevádzku a bezpečné. Pomôžu stabilizovať ceny elektriny, zvýšiť energetickú bezpečnosť a zároveň priniesť úžitok obciam.

Zdroje:

Odhadovaný vývoj spotreby elektriny na Slovensku (2024, marec 21). Zdieľané: „Útvar hodnoty za peniaze“ [Status]. Facebook. https://www.facebook.com/photo.php?fbid=1036448265192950&id=100064833575723&set=a.218585613645890