Zaujíma ma
energia z vetra

Spoznajte, ako vietor vzniká, ako z neho vyrábame elektrinu a prečo je veterná energia jedným z najvýhodnejších obnoviteľných zdrojov pre našu budúcnosť.​

Čo je to vietor?

Vietor je pohyb vzduchu – cítime ho každý deň, keď fúka. Možno si ale málokedy uvedomíme, prečo vlastne vzniká. Jedno až dve percentá energie, ktorú Slnko vyžiari na planétu Zem, sa mení na energiu vetra. Vietor zahŕňa formy kinetickej a tlakovej energie pohybujúcej sa vzdušnej hmoty.

Slnko zohrieva zem, ale nie všade rovnako – napríklad pevnina sa zohreje rýchlejšie ako voda. Zem sa pritom stále otáča a jej povrch nie je rovný – sú na ňom kopce, doliny, lesy a mestá. Všetky tieto veci ovplyvňujú, ako a kam sa vzduch hýbe. Vietor teda vzniká úplne prirodzene. Teplejší vzduch má nižší tlak a chladnejší vzduch má vyšší tlak. Preto sa vzduch z chladnejších oblastí presúva tam, kde je teplejšie. A čím väčší je rozdiel medzi tlakmi, tým rýchlejšie vzduch prúdi – a tým silnejší je vietor.

Kaduchová, K., Lenhard, R., & Nemec, P. (2022). Premeny energie v energetike (s. 17). Žilinská univerzita v Žiline. https://ket.uniza.sk/images/pdf/FINAL%20Premeny%20energie%20v%20energetike_ISBN%20(1).pdf

Slovenská inovačná a energetická agentúra. (2021). Zaujímavosti o využívaní veternej energie. https://www.siea.sk/wp-content/uploads/odborne_o_energii/Dokumenty/VIETOR-ZAUJIMAVOSTI.pdf

Priatelia Zeme–CEPA. (2022). Obnoviteľné zdroje: vietor. Energoportal.org. https://energoportal.org/obnovitelne-zdroje/vietor

Vedeli ste, že...

Len 1–2 % energie, ktorú Slnko vyšle na Zem, sa zmení na energiu vetra.

Čo je to energia - a ako s tým súvisí vietor?

Energia je niečo, čo potrebujeme na každý pohyb, zmenu alebo prácu – či už ide o rozsvietenie svetla alebo pohyb auta. Práve preto je dostatok energie jednou z najdôležitejších podmienok života. V dnešnej spoločnosti je energia nepostrádateľná a potrebná v domácnostiach, priemyselnej výrobe, poľnohospodárstve i službách.

Vedci rozlišujú viacero druhov energie, ako napríklad tepelnú, ktorú vnímame ako teplo, chemickú energiu obsiahnutú v potrave alebo palive, elektrickú energiu, ktorú používame v zásuvkách, či kinetickú energiu – teda energiu pohybu.

Práve tú kinetickú využíva vietor a veterné turbíny ju premieňajú ju na mechanickú energiu. Následne generátory premieňajú túto mechanickú energiu z veterných turbín na elektrickú. Tú potom využívame v bežnom živote – doma, v školách, na uliciach – všade tam, kde svietime, varíme alebo nabíjame telefón.

Kaduchová, K., Lenhard, R., & Nemec, P. (2022). Premeny energie v energetike (s. 17). Žilinská univerzita v Žiline. https://ket.uniza.sk/images/pdf/FINAL%20Premeny%20energie%20v%20energetike_ISBN%20(1).pdf

Slovenská inovačná a energetická agentúra. (2021). Zaujímavosti o využívaní veternej energie. https://www.siea.sk/wp-content/uploads/odborne_o_energii/Dokumenty/VIETOR-ZAUJIMAVOSTI.pdf

Priatelia Zeme–CEPA. (2022). Obnoviteľné zdroje: vietor. Energoportal.org. https://energoportal.org/obnovitelne-zdroje/vietor

Čo je to veterná energia?

Veterná energia vzniká z pohybu vzduchu – kinetickej a tlakovej energie vetra. Veterné turbíny túto energiu zachytia a premenia ju na elektrinu, ktorú využívame v domácnostiach, školách, nemocniciach či verejnom osvetlení.

Na rozdiel od iných zdrojov elektriny veterné elektrárne nespaľujú palivo, nevypúšťajú škodlivé látky a spotrebujú len minimum vody. Vietor je čistý, obnoviteľný a nevyčerpateľný zdroj energie, ktorý bude k dispozícii aj v budúcnosti.

Kaduchová, K., Lenhard, R., & Nemec, P. (2022). Premeny energie v energetike (s. 83–84). Žilinská univerzita v Žiline. https://ket.uniza.sk/images/pdf/FINAL%20Premeny%20energie%20v%20energetike_ISBN%20(1).pdf

Barth, Z. (2023, jún 12). Aká vysoká je najvyššia turbína a kto je otec veternej energie? Spoznajte s nami výhody a nevýhody tejto udržateľnej alternatívy. Ekoreštart.sk. https://ekorestart.sk/veterna-energia-vyhody-nevyhody-a-zaujimavosti/

Ministerstvo životného prostredia SR. (n.d.). Veterná energia. https://www.minzp.sk/klima/obnovitelne-zdroje-energie/veterna-energia/

Ako sa vyrába elektrina z vetra?

Veterná turbína je zariadenie, ktoré zachytáva pohyb vetra a mení ho na elektrinu – mení kinetickú energie vetra na mechanickú energiu. Vietor roztáča lopatky turbíny – podobne ako keď vietor roztočí veterný mlyn. Cez pohyb turbíny napojenej na hriadeľ, sa mení kinetická energia na mechanickú. Následne sa cez spojenie hriadeľa s generátorom transformuje mechanická energia na elektrickú energiu.

Keď sa niekoľko turbín postaví na jedno miesto, vznikne veterný park. Ten vyrába elektrinu a dodáva ju do verejnej siete, rovnako ako iné elektrárne. Veterné parky môžu byť:

  • na súši (tzv. onshore, ako tie plánované na Slovensku),
  • alebo na mori (tzv. offshore, napr. v Dánsku, Holandsku či Nemecku).

Turbíny môžu mať rôzne tvary i veľkosti – od menších (napr. pre školu alebo farmu), až po veľké priemyselné turbíny, ktoré majú tri veľké lopatky a vyrábajú elektrinu pre tisíce domácností. Ich výkon sa pohybuje od 100 kilowattov po viac ako 12 megawattov.

Umiestniť sa dajú na rôzne miesta – na kopce, do otvorenej krajiny alebo v zahraničí aj na more. Dôležité je, aby tam fúkal dostatočný a stabilný vietor, čo sa na Slovensku zisťuje pomocou rôznych meraní vykonaných odborníkmi. 

Vo vnútri veterných turbín sa nachádza generátor, ktorý premieňa pohyb vetra na striedavý prúd – rovnaký typ elektriny, aký používame aj v domácnostiach alebo v práci. Elektrina potom putuje hrubým káblom vo vnútri veže turbíny nadol, kde sa napojí na podzemný kábel vedúci do transformačnej stanice.

V tejto stanici sa upraví napätie elektriny tak, aby ju bolo možné bezpečne zaradiť do verejnej elektrickej siete. Odtiaľ pokračuje už rovnakou cestou ako elektrina z iných zdrojov – do našich domácností, škôl, nemocníc či úradov. 

Kaduchová, K., Lenhard, R., & Nemec, P. (2022). Premeny energie v energetike (s. 83–84). Žilinská univerzita v Žiline. https://ket.uniza.sk/images/pdf/FINAL%20Premeny%20energie%20v%20energetike_ISBN%20(1).pdf

Barth, Z. (2023, jún 12). Aká vysoká je najvyššia turbína a kto je otec veternej energie? Spoznajte s nami výhody a nevýhody tejto udržateľnej alternatívy. Ekoreštart.sk. https://ekorestart.sk/veterna-energia-vyhody-nevyhody-a-zaujimavosti/

Ministerstvo životného prostredia SR. (n.d.). Veterná energia. https://www.minzp.sk/klima/obnovitelne-zdroje-energie/veterna-energia/

WindEurope. (n.d.). Wind energy basics. WindEurope. https://windeurope.org/about-wind/wind-basics

Prečo dať prednosť vetru pred inými zdrojmi?

Veterná energia je dnes najlacnejším spôsobom, ako vyrábať novú elektrinu vo väčšine krajín Európy. Je to čistý, obnoviteľný a efektívny spôsob, ako získať energiu bez toho, aby sme znečisťovali vzduch alebo zaťažovali vodné zdroje. Veterná energia je praktickým riešením, ktoré dokáže priniesť čistú, spoľahlivú a cenovo dostupnú elektrinu. Vychádzajúc z vedeckých štúdií a dát iných inštitúcií sa čoraz jasnejšie ukazuje, že vietor patrí medzi najvýhodnejšie zdroje energie. Slovenský Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021-2030, ktorý podporuje výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie odhaduje, že najväčšie nové inštalované výkony na Slovensku budú v slnečných (600 MW) a veterných elektrárňach (500 MW).

Vietor je čistý a nevyčerpateľný zdroj energie, keďže veterné elektrárne nevypúšťajú žiadne skleníkové plyny počas prevádzky. Pomáhajú tak znižovať emisie CO₂, zlepšovať kvalitu ovzdušia a chrániť zdravie ľudí. Navyše, vietor ako zdroj energie je nevyčerpateľný, na rozdiel od uhlia, ropy či zemného plynu.  

Podľa dát rôznych medzinárodných analýz sa veterná energia stala jednou z najkonkurencieschopnejších foriem novej výroby elektriny. Cena technológie aj výstavby turbín výrazne klesla. Elektrina z nových veterných elektrární patrí medzi najlacnejšie spôsoby výroby energie. Viaceré nezávislé analýzy ukazujú, že nové veterné projekty vyrábajú elektrinu lacnejšie ako nové jadrové bloky, plynové aj uhoľné elektrárne, čo veternú energiu radí medzi najvýhodnejšie riešenia pre spotrebiteľov aj verejné rozpočty. Podľa medzinárodných údajov (Lazard, NEA & IEA, NREL) sa náklady na výrobu 1 megawatthodiny pohybujú nasledovne:

  • Vietor: od 22 do 69 €/MWh
  • Solárne elektrárne: od 22 do 89 €/MWh
  • Jadro: od 64 do 204 €/MWh
    Zemný plyn: od 106 do 204 €/MWh
  • Uhlie: od 63 do 153 €/MWh

Aj keď sa čísla líšia podľa konkrétneho projektu a krajiny, odborníci sa zhodujú: Veterná energia je tým lacnejším zdrojom energie. 

Okrem nižšej ceny má veterná energia aj ďalšie výhody. Veterné turbíny sa dajú postaviť oveľa rýchlejšie – zvyčajne za 1 až 2 roky, zatiaľ čo výstavba jadrovej elektrárne trvá 10 až 15 rokov. Navyše, veterná energia nevyžaduje drahé palivo, nevytvára rádioaktívny odpad a nepredstavuje riziko havárie. Vďaka tomu, že elektrina z vetra sa dostáva do siete výrazne skôr, môže rýchlejšie znižovať ceny energií pre domácnosti aj firmy.

Výstavba veterných parkov taktiež vytvára pracovné miesta, investície a nové príjmy pre obce a farmárov. Miestni vlastníci pôdy navyše získavajú stabilné nájomné, zatiaľ čo pôda ostáva využiteľná (napr. na poľnohospodárstvo).

Ďalším argumentom prečo dať vetru šancu je, že vďaka tomu, že „palivo“ – vietor – je zadarmo, veterná energia pomáha vyrovnávať výkyvy cien energií. To je výhodné pre domácnosti, podniky aj verejný sektor. Okrem toho veterná energia výborne dopĺňa solárne elektrárne, najmä v kombinácii s úložiskami energie. Spolu môžu vytvárať stabilné a spoľahlivé elektrické siete bez uhlíka.Veterná energia dnes nie je len ekologickou voľbou. Je to strategické, ekonomické a zdravé rozhodnutie, ktoré prináša benefity pre ľudí, prírodu aj hospodárstvo.

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre

Ministerstvo životného prostredia SR. Metodika pre rozvoj veternej energetiky SR.  Bratislava. [online] Dostupné na: (s 19-20) https://minzp.sk/poo/aktuality/envirorezort-zverejnil-pracovny-navrh-metodiky-rozvoj-veternej-energetiky-ramci-plnenia-uloh-vyplyvajucich-z-planu-obnovy.html

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. (2019). Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030. https://www.economy.gov.sk/uploads/files/IjkPMQAc.pdf

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. (n.d.). Veterná energia. https://www.minzp.sk/klima/obnovitelne-zdroje-energie/veterna-energia/

U.S. Department of Energy. (n.d.). Advantages and challenges of wind energy. Office of Energy Efficiency and Renewable Energy. https://www.energy.gov/eere/wind/advantages-and-challenges-wind-energy

U.S. Department of Energy. (2015). Wind vision: A new era for wind power in the United States (DOE/GO-102015-4557). National Renewable Energy Laboratory. https://docs.nrel.gov/docs/fy15osti/62823.pdf

Aké výhody prináša veterná energia obciam?

Veterná energia prináša prospech celej krajine v podobe čistej a dostupnej elektriny. Významné výhody pociťujú aj samotné obce a regióny, v ktorých veterné parky vznikajú. Vďaka správnemu nastaveniu spolupráce so samosprávami môže obec získať nové príjmy, rozvoj infraštruktúry, pracovné príležitosti aj lepší verejný imidž.

Prvým a najviditeľnejším prínosom sú nové príjmy do obecného rozpočtu. Prevádzkovatelia veterných parkov platia obciam rôzne formy poplatkov – najčastejšie formou nájmu za pozemky, príspevkov do komunitných fondov alebo ako súčasť dobrovoľných dohôd o kompenzáciách. Obce tak získavajú stabilný ročný príjem, ktorý môžu využiť podľa vlastných potrieb – na opravu miestnych ciest, rekonštrukciu školy, výstavbu komunitného centra či rozšírenie verejného osvetlenia. Pozrite si príklady rôznych európskych obcí, ktoré profitujú z veternej energie. 

Veterná energia je dôležitým zdrojom pracovných miest – v roku 2023 v tomto sektore pracovalo približne 1,5 milióna ľudí po celom svete (najviac v Číne a v Európe). Väčšina týchto miest vzniká pri výrobe komponentov, výstavbe, inštalácii a údržbe veterných turbín. Rozvoj pozemných veterných elektrární navyše vytvára nové špecializované profesie v oblasti logistiky, stavby a technickej obsluhy. Ďalšou výhodou veterných elektrární je teda podpora miestneho hospodárstva a zamestnanosti. Už počas výstavby turbín vzniká dopyt po zemných prácach, stavebných firmách a technických službách. Po spustení prevádzky veterný park vytvára pracovné príležitosti v oblasti servisu, údržby a logistiky. S veternými parkami sa spája aj zvýšenie miezd v oblastiach, kde stoja. 

Veterné parky môžu taktiež podporovať komunitný život a občianske aktivity. Mnohé spoločnosti vytvárajú tzv. komunitné fondy, z ktorých sa financujú kultúrne podujatia, športové kluby, folklórne súbory, knižnice či dobrovoľní hasiči. Dôležitou výhodou je aj to, že veterné parky zaberajú len veľmi malú časť krajiny, takže pôdu okolo turbín je možné naďalej využívať – napríklad ako pasienky, lúky alebo na pestovanie plodín. 

V neposlednom rade môže obec, ktorá podporí výstavbu veterného parku, získať pozitívnu pozornosť a dobrý imidž. Ako príklad môžeme uviesť dánsky ostrov Samsø, ktorý už dosiahol svoj cieľ – znížiť svoje ročné emisie CO₂ takmer na nulu, a stal sa fakticky uhlíkovo neutrálny. Obyvatelia a samospráva ostrova Samsø si uvedomili, že v tomto prechode nie sú sami a že mnohé ďalšie komunity by sa rady poučili z ich skúseností. To viedlo k založeniu Energetickej akadémie Samsø s mandátom od obce. Energetická akadémia Samsø investuje prostriedky do budovania kapacít v oblasti rozvoja komunít a medzinárodnej spolupráce v Dánsku, Európe a aj mimo nej. Zároveň sa zapája do programov spolupráce a výmeny poznatkov, poskytuje poradenstvo v oblasti udržateľného rozvoja komunít a organizuje na ostrove Samsø študijné návštevy, workshopy a programy zamerané na líderstvo s cieľom inšpirovať miestnych lídrov, zainteresované strany a tvorcov politík z celého sveta. Samso ide príkladom v tom, že zelená energetika dokáže pritiahnuť nových obyvateľov, startupy, európske granty a rozvojové projekty. Aj ostrov Samsø, obyvatelia ktorého sa rozhodli ísť cestou obnoviteľných zdrojov, sa stal jedným z lídrov v udržateľnosti a zároveň si posilnil svoju ekonomickú stabilitu.

International Renewable Energy Agency (IRENA). (2024). Renewable energy and jobs – Annual review 2024. https://www.irena.org/publications/2024/May/Renewable-Energy-and-Jobs-Annual-Review-2024

Mauritzen, J. (2024). Will the locals benefit? The effect of wind power investments on rural wages. Energy Policy, 142, 111489. https://doi.org/10.1016/j.enpol.2020.111489

Klimatická koalícia. (2024). Princípy dobrého rozvoja veternej energie na Slovensku (Brief č. 2). https://klimatickakoalicia.sk/wp-content/uploads/2024/02/2Brief_NIKA_vietor_Principy-dobreho-rozvoja-veternej-energie-na-Slovensku_FINAL.pdf

United Nations Framework Convention on Climate Change (UNFCCC). (n.d.). Samsø – Denmark’s renewable energy island. https://unfccc.int/climate-action/un-global-climate-action-awards/climate-leaders/samso

Budúcnosť veternej energie na Slovensku

Zatiaľ čo Rakúsko, Poľsko a s nimi celá Európa dynamicky rozvíjajú veternú energetiku, Slovensko má dnes v prevádzke iba dve staršie veterné elektrárne. Slovensko však môže využiť výhodu neskoršieho štartu a stavať na najlepších príkladoch zo zahraničia – rozumne, moderne a v súlade s potrebami obcí a životného prostredia. Prečítajte si viac o tom dôvodoch, výhodách ale aj rizikách výroby energie z vetra na Slovensku.