Budúcnosť veternej energie na Slovensku_old

Slovensko môže využiť výhodu neskoršieho štartu a stavať na najlepších príkladoch zo zahraničia – rozumne, moderne a v súlade s potrebami obcí a životného prostredia.

Spotreba energie z obnoviteľných zdrojov bude na Slovensku rásť

Veterná energia je dnes najlacnejším spôsobom, ako vyrábať novú elektrinu vo väčšine krajín Európy. Je to čistý, obnoviteľný a efektívny spôsob, ako získať energiu bez toho, aby sme znečisťovali vzduch alebo zaťažovali vodné zdroje.

Aj preto Ministerstvo hospodárstva v aktualizovanom Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne (INEKP) počíta v rokoch 2023-2030 s nárastom výroby elektriny z vetra o 24 900 % (zo 6 na 1 500 GWh).

Prečo sa energiu oplatí vyrábať aj z vetra?

Je to čistý zdroj energie, ktorá šetrí klímu

Spaľovanie fosílnych palív (uhlie, ropa, zemný plyn) uvoľňuje do ovzdušia veľké množstvo oxidu uhličitého. Skleníkové plyny, akým je oxid uhličitý, pokrývajú Zem a zachytávajú slnečné teplo. Naša planéta sa kvôli tomu ohrieva, čo spôsobuje dominový efekt, súčasťou ktorého sú klimatické zmeny (napr. extrémnejšie prejavy počasia). Oteplovanie zhoršuje podmienky na život ľuďom a ohrozuje aj živočíšne biotopy. Klimatické zmeny akým je oteplovanie spôsobujú migráciu, ktorá môže spôsobovať ďalšie spoločenské tlaky.

Výroba energie z vetra produkuje zanedbateľné množstvo skleníkových plynov. Odborne riadená prevádzka veterných elektrární nemá zásadný negatívny vplyv na životné prostredie.

Je to nekonečný zdroj energie

Aj keď nefúka stále, fúkať neprestane. Vietor je palivo, ktoré máme prakticky zadarmo a bude tu vždy.

Viac energetických zdrojov stabilizuje dodávky energie

Zabezpečenie väčšej rozmanitosti v zásobovaní energiou znamená, že ak dôjde k náhlemu prerušeniu jedného z našich zdrojov, účinky sa prejavia menej akútne. S vyrobenou energiou môžeme navyše výhodne obchodovať. Obchodovanie so spoľahlivými energetickými partnermi pri výrobe väčšieho množstva domácich obnoviteľných zdrojov výrazne zlepšuje odolnosť nášho energetického systému.

Vlastná výroba energie posilňuju energetickú nezávislosť Slovenska

Každá energia, ktorú si vyrobíme sami, znižuje našu závislosť od iných krajín. Napadnutie Ukrajiny Ruskom ukázalo, že nie len Slovensko, ale aj EÚ potrebuje alternatívne lokálne spôsoby, ako si zabezpečiť dostatok energie. Čím viac energie si budeme vedieť vyrobiť doma, tým menej nás ovplyvnia výkyvy dodávok od tretích strán.

Je to bezpečný zdroj energie

Odborne a premyslene vyrábaná energia z vetra je bezpečná – počas prevádzky nevyužíva žiadne horľavé palivá, nevytvára rádioaktívny odpad ani neprodukuje škodlivé emisie. Moderné turbíny sú navrhnuté tak, aby odolali extrémnemu počasiu a spĺňali prísne bezpečnostné normy, vďaka ktorým nemajú systematické negatívne vplyvy na zdravie ľudí alebo zvieratá.

Ak sa elektráreň postaví a prevádzkuje správne, nezaťažuje životné prostredie

Pri správnom plánovaní, výroba energie z vetra nemá zásadný vplyv na prírodu – neznečisťuje ovzdušie ani vodu, nezanecháva odpad a pôdu možno ďalej využívať na poľnohospodárstvo či pastvu.

Samotné turbíny fyzický zaberajú relatívne malé územie veterného parku. Ich prítomnosť nijak nebráni iným činnostiam ako poľnohospodárstvo a cestovný ruch na nezastavanej ploche. Pozrite sa na satelitné zábery veterného parku pri Kitsee a uvidíte obrábanú pôdu. Základňa veterných turbín sa dá navyše opätovne použiť na výrobu energie.

Relatívne dlhá životnosť, ktorá sa dá obnovovať

Životnosť veterných elektrární je 20 až 25 rokov, následne je možné turbínu vymeniť s využitím rovnakých základov. U najmodernejších turbín je odhadovaná životnosť 25 až 30 rokov. Odstrániť všetky súčasti veternej energie z územia je relatívne jednoduché a realizovateľné v priebehu dní až týždňov. Na mieste elektrárne nezostáva žiadny odpad a územie môže byť využité na pôvodné účely.

Prevádzka nie je príliš nákladná

Údaje z projektových zámerov na portály www.enviroportal.sk ukazujú, že investori do veterných elektrární v slovenských podmienkach odhadujú návratnosť investície do 6 až 8 rokov. Pri niektorých starších projektoch bola návratnosť odhadovaná medzi 10-15 rokmi, ale viacerí investori dnes potvrdzujú návratnosť projektov v slovenských podmienkach medzi 6 až 10 rokmi.

Pomáhajú rozvíjať obce a mestá

Na projektoch veterných elektrární môže okrem investorov získať aj štát, obce a občania vo forme daní a domácej produkcie energie. Väčšina investorov poskytuje obciam aj finančné a iné kompenzácie a obce získavajú dane z nehnuteľnosti. Napríklad za veterný park v obci Strekov by mala obec získať každý rok kompenzáciu 850 eur za inštalovaný megawatt. Pri 16,8 MW to bude pre obec asi 14 tis. eur, čo môže pre menšie obce znamenať značný príjem. V okolitých krajinách sa do projektov investične zapájajú aj obce alebo občania. Podobne ako pri iných komerčných aktivitách sa uhrádza daň z príjmov, ak veterné parky dosahujú zisk. Okrem toho sú aj energetické stavby zdaňované na miestnej úrovni daňou z nehnuteľnosti.

Prevádzka neblokuje pastvu, poľnohospodárstvo či rekreáciu na mieste, kde prebieha

Samotné turbíny fyzický zaberajú relatívne malé územie veterného parku. Nijak nebránia iným činnostiam ako poľnohospodárstvo a cestovný ruch na nezastavanej ploche v ich tesne blízkosti. Ich základňa sa dá navyše opätovne použiť.

Príjmy z veternej energie na hektár územia môžu v závislosti od ceny elektriny predstavovať rádovo milióny eur, príjmy z pestovania poľnohospodárskych plodín rádovo tisíce eur. Vychádzajúc z údajov projektových zámerov veterných parkov v posudzovaní vplyvov na životné prostredie, priemerný príjem z predaja elektriny v prepočte na hektár pôdy predstavuje cca. 5 mil. eur, napríklad pšenica na hektár prinesie cca. 2 000 eur. Pokiaľ by boli poľnohospodári zapojení do projektov veternej energetiky, tak to môže predstavovať diverzifikovaný príjem a väčšiu finančnú stabilitu ich príjmov.

Z celého územia veternej farmy samotné turbíny zaberajú menej ako 1 % plochy celého riešeného územia. Napríklad 2 MW veterná turbína si vyžaduje trvalý záber pôdy asi 0,56 ha2, čo predstavuje niečo viac ako jedno futbalové ihrisko. Veterné parky ale nebránia iným činnostiam ako poľnohospodárstvo a cestovný ruch na nezastavanej ploche. Mnohé existujúce poľnohospodárske obslužné cesty sa využívajú aj pre veterné parky, preto môže byť potreba budovania nových ciest minimálna. Väčšina rozvodných káblov je umiestnená pod zemou v blízkosti týchto ciest.

Výroba energie je predvídateľná

Veterné podmienky sa dajú spoľahlivo merať a modelovať, čo umožňuje premyslene plánovať výrobu energie z vetra.

Na Slovensku existujú oblasti s dostatočne silným a stabilným vetrom – najmä na vyvýšených plochách alebo v otvorených poľnohospodárskych krajinách. Potvrdzuje to aj mapa veterného potenciálu, ktorú používajú energetickí experti.

Pri výrobe sa nemíňa voda, ako pri výrobe energie z iných zdrojov

Na rozdiel od tepelných alebo jadrových elektrární, výroba energie z vetra nepotrebuje vodu.

Zvyšuje konkurenciu na energetickom trhu, čím sa vytvára tlak na znižovanie cien

Nové projekty veterných elektrární sú už v súčasnosti lacnejšie ako elektrina z jadrových alebo paroplynových elektrární. Z analýzy spoločnosti Lazard (za rok 2023) vyplýva, že veterná energia stojí 22 až 69 Eur/MWh. Pri solárnych fotovoltických zariadeniach v úžitkovom meradle sa cena vyrobenej elektriny pohybuje od 22 Eur/MWh do 89 Eur/MWh. Pre porovnanie, podľa rovnakých kritérií dosahuje výrobná cena elektriny zo zemného plynu od 106 do 204 Eur/MWh, z jadra 130 až 204 Eur/MWh a z uhlia je 63 až 153 Eur/MWh.

Ďalšia analýza Nuclear energy agency a International energy Agency z roku 2020 hovorí pri jadrovej energii o 64 Eur/MWh a pre veterné elektrárne 46 Eur/MWh. Analýza americkej National Renewable Energy Laboratory z roku 2022 uvádza náklady na výrobu elektriny z vetra na úrovni 25 až 69 Eur/MWh a jadrovej energie okolo 75 Eur/MWh. Aj keď sa rôzne zdroje líšia vo výrobných nákladoch na jednotlivých zdrojov, takmer všetky uvádzajú, že sú nové veterné elektrárne lacnejšie ako jadrové elektrárne.

Na výrobu energie z vetra máme vhodné podmienky

Kde sa na Slovensku plánujú veterné elektrárne?

Veterné elektrárne na Slovensku vznikajú tam, kde to dáva zmysel – kde dostatočne fúka vietor, kde to povoľuje územný plán a kde odborníci vyhodnotili, že výstavba nepoškodí prírodu a pohodlie človeka.

Veterné elektrárne plánujú stavať súkromní investori aj štát.

Štát v súčasnosti pripravuje Metodiku pre rozvoj veternej energetiky SR a tzv. akceleračné zóny – konkrétne územia vyhodnotené ako najvhodnejšie pre rozvoj veternej energie, na ktorých sú uľahčené povoľovacie procesy, a v ktorých sú umiestnené veterné turbíny. Doteraz boli identifikované najmä lokality v Košickom a Nitrianskom kraji, kde už prebieha alebo prebehlo odborné posudzovanie podľa prísnych kritérií — od veternosti, cez vzdialenosť od obydlí, až po ochranu vtáctva a prírody.

Kto rozhoduje o tom, kde turbíny budú stáť?

Zámer postaviť veternú elektráreň schvaľuje samospráva. Tá spravuje svoj územný plán, ktorý usmerňuje rozvoj jej územia. Veterné elektrárne môžu stáť len na území, ktoré je na to podľa územného plánu obce určené.

Investor musí zároveň dokázať, že jeho veterná elektráreň nebude mať významný negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva, životné prostredie, prírodné zdroje, majetok a kultúrne pamiatky. Posudok vypracováva Ministerstvo životného prostredia SR.

Prečítajte si viac o procese EIA

Ak projekt získa pozitívny posudok, investor môže požiadať miestny stavebný úrad o stavebné povolenie. Stavba veternej elektrárne musí byť v neposlednom rade skolaudovaná, aby po pripojení do distribučnej siete mohla začať vyrábať a poskytovať elektrinu.