Ako rozpoznať
dezinformácie?
Veterná energia sa stáva čoraz bežnejšou súčasťou verejnej debaty – a s ňou rastie aj množstvo dezinformácií. Tie môžu mať rôzne podoby: od nepravdivých tvrdení a zavádzajúcich titulkov, až po manipuláciu s obrazom alebo zamlčiavanie podstatných faktov. Tu sú tipy, podľa ktorých ju môžete rozpoznať.
Skontrolujte zdroj informácie
Najdôležitejšia otázka znie: Komu dôverujem a prečo?
- Pochádza informácia z overeného a známeho zdroja – ako je vedecká inštitúcia, štátna agentúra, univerzita, alebo renomované médium?
- Je uvedený autor textu alebo vyjadrenia, jeho odborná kvalifikácia alebo kontext, v ktorom sa vyjadruje?
- Obsahuje informácia konkrétne odkazy na zdroje, výskum alebo merania, ktoré by bolo možné spätne overiť?
Ak narazíte na anonymný článok alebo video bez autora, bez odkazu na výskumy a bez kontextu, buďte mimoriadne opatrní.
Pozor na emocionálny jazyk a rétoriku strachu
Dezinformačné obsahy často cielia na vaše emócie – najmä strach, hnev alebo pobúrenie. Typické sú titulky ako:
- „Šokujúca pravda o veterných turbínach!“
- „Zákaz áut, elektriny aj života na vidieku?“
„Vrtule zabíjajú vtáky a ničia zdravie!“
Seriózne správy sa snažia vysvetliť, nie vydesiť. Ak sa vám obsah zdá prehnane dramatický alebo útočný, pozor – môže ísť o manipulatívny naratív.
Overujte informácie z viacerých nezávislých zdrojov
Ak natrafíte na tvrdenie, ktoré vás znepokojí, urobte si rýchlu kontrolu:
- Vyskytuje sa táto informácia aj na iných, dôveryhodných miestach?
- Zverejnili ju odborné médiá, vedecké portály, alebo len neznáme blogy a sociálne siete?
Sledujte konkrétnosť údajov – alebo ich neprítomnosť
Dezinformácie často používajú neurčité formulácie:
- „Podľa niektorých odborníkov…“
- „Starosta jednej obce tvrdí, že…“
- „Ľudia tvrdia, že z toho ochoreli…“
Položte si otázky:
- Kto konkrétne to povedal?
- Kde sa to udialo?
- Kedy?
- Je k dispozícii dôkaz (štúdia, nahrávka, dokument)?
Ak odpovede chýbajú, pravdepodobne ide o zavádzajúci alebo vymyslený obsah.
Kriticky sledujte vizuálny obsah
Obrázky, videá a mapy môžu pôsobiť presvedčivo – no aj tie môžu byť zmanipulované. Dezinformácie často:
- používajú zábery z iných krajín alebo iných časových období, ktoré nesúvisia s tvrdením,
- vynechávajú kontext, napríklad ukazujú opustenú stavbu a tvrdia, že ide o veternú elektráreň po kolapse,
- prezentujú vizuálnu estetiku „autenticity“ – záber na starostu v kancelárii, mapy v pozadí, „rozhovory“ – no bez toho, aby bolo možné overiť, kto osoba na videu je.
Ak vo videu nie je meno, titul, názov obce ani dátum, ide pravdepodobne o manipuláciu.
Rozlišovanie medzi faktom a fikciou je dnes nevyhnutné. Dezinformácie o veternej energii často cielené využívajú nedostatok znalostí, obavy ľudí o zdravie či prírodu, a snažia sa podkopať dôveru vo verejné inštitúcie. Odporúčame:
- Vždy si overujte, kto a prečo niečo tvrdí.
- Sledujte, či sú informácie podložené faktami a dostupné na viacerých miestach.
Buďte kritickí k obsahu, ktorý vás má primárne rozrušiť.
Vidíme a cítime ako sa svet okolo nás mení. Prináša suchšie letá, teplejšiu jeseň, menej vody v studniach. Čím viac sa vyvíjame ako ľudstvo a dosahujeme technologický progres, tým viac využívame zdroje Zeme a ničíme ju. Ochrániť Zem je komplikované a drahé.
REPowerEU je nástroj, vďaka ktorému upravíme spôsob nášho fungovania vďaka novým technológiám tak, aby sme Zem zaťažovali menej, no nemuseli sa mať kvôli tomu horšie. Vďaka plánu obnovy a kapitole REPowerEU môžeme začať s konkrétnymi opatreniami okamžite.
Zistite desať praktických krokov na identifikáciu dezinformácií, ochranu ľudí okolo vás a posilnenie demokratickej odolnosti voči manipulácii.
Videosériál Európskeho parlamentu vysvetľuje najčastejšie používané taktiky a poskytuje tipy, ako ich rozpoznať a vyhnúť sa im.
Dezinformácie, propaganda, fakenews, konšpiračné teórie, hoaxy, trollovia, postfaktutálna doba, pseudoveda, šarlatáni. To sú len niektoré z výrazov, s ktorými sa stretávame čoraz častejšie a ktoré sa snažia popísať javy, s ktorými dnes mnohé spoločnosti zápasia.